Vodca ✔

XXX.- Nie až tak mŕtva/NAT

Posadím sa vedľa Hawkeho, ktorý ťuká niečo do notebooku. Zostavuje ten vírus, algoritmus, alebo čo, na to, aby sa Ross s ostatnými mohla prebúrať až k hlavným počítačom.

„To sa s tým hráš celé dni?"

„Tak nejako," prisvedčí so zomknutými perami. „Ešte stále neviem, akoby som sa mohol dostať cez ochranu."

„Tak mi napadlo... prečo sa toho neujal niekto, kto sa v počítačoch v Kupole aj reálne vyzná? Taký Alexov otec, napríklad."

„Neviem," pokrčí plecami. „Ross si zrejme chce byť istá, že neurobíme žiadnu banálnu chybu. Preto do centra diania ťahá čo najmenej ľudí. Z dôležitých rozhodnutí vynecháva aj svojho otca. Podľa mňa si chce byť istá, že ak sa nám to nepodarí, doplatí na to čo najmenej ľudí."

Ostanem mlčať a po chvíli začnem úplne inou témou: „Ten Halvor. Vieš ten, ktorého sme včera ovalili."

Vrhne na mňa letmý pohľad, akoby mi chcel pripomenúť, že som ho ovalila ja. Žiadne my. Len ja. No prikývne, že si pamätá. Bodaj by aj nie.

„Pamätá si na to celé."

Hawke prestane ťukať a pozrie na mňa, či si z neho neuťahujem. „Ako to?"

„Keď sme skončili dnešný tréning a odchádzal, pošepkal mi to. Zrejme nedostal do hlavy dosť silnú ranu na to, aby sme ho vedeli presvedčiť o tom, že sa mu to len zdalo. Možno ani hneď neodpadol. Alebo sa prebral, keď mu podlaha dala druhú a počul, o čom sme sa rozprávali."

Naozaj som dúfala, že si nebude pamätať. Alebo ak aj bude, že ho presvedčím o tom, že si pamätá zle. Ale dnes ma zaskočil. A videl na mne, že viem, o čom je reč. Teraz sa z toho už nevymotáme.

„Čo mohol začuť?" spýta sa Hawke opatrne.

„Všeličo. V prvom rade tvoje sťažovanie sa na to, žeby mohol držať diétu. A potom, ako sme schádzali zo schodov, mohol začuť aj to, ako si vravel, že Ross by nebola rada, ak by utekal za Stephanie."

Neunikne mi, ako Hawke zatne sánku, keď si spomenie. Ak sa pred niekým preriekne... Nebude trvať dlho, až si poskladajú, že Ross je Parkerová a je to tá, ktorú Stephanie údajne zabila. Ak sa to prevalí, bude v troskách všetko. Úplne všetko.

„Dnes sa s ním pozhováram," rozhodnem. „Dostanem z neho, čo všetko vie. A ďalej budem konať podľa toho."

„Čo chceš robiť?" spýta sa neisto.

„Ak bude mať v celom jasno a nebude ochotný mlčať, musím ho umlčať nasilu. Inak to nepôjde. No dúfam, že sa rozhodne múdro."

+++++

Čakám na rohu podzemnej chodby a opieram sa o chladnú stenu. To je fajn. Aspoň niečo chladí moje rozbúrené myšlienky. Teraz sa musím stopercentne ovládať. A dávať si pozor na to, aby som mu do rúk nedala silnejšiu zbraň, než má teraz.

Nervózne klopkám nohou, ale keď začujem aj kroky, ustrniem so špičkou topánky na polceste k podlahe. Odlepím si chrbát od steny.

Sú dvaja. A jeden z nich je mojim cieľom.

Vyjdem spoza rohu, akoby som sa tam ocitla čistou náhodou. No pohľad do matne modrých očí Halvora ma mierne vyvedie z miery. On presne vie, čo tu robím.

Druhému chlapovi skoro nevenujem pozornosť, keď prejdem vedľa nich a Halvora zachytím rukou a zaťahám za sebou. Opačným smerom, akým má namierené.

Toho druhého to očividne prekvapí, čo ma troška upokojí. Ak ešte nevie, čo má so mnou tento spoločné, tak zatiaľ musel o celom pomlčať. Chvalabohu.

Ťahám Halvora za sebou a on ma prekvapivo nasleduje ako poslušný psík. Zahnem s ním na ďalšiu chodbu, kde sme mimo zraku ostatných a bez váhania ho chrbtom pritlačím k stene a predlaktie mu pritisnem na krk. „Čo všetko si počul?"

Zasmeje sa. Očividne sa ma nebojí. Pritom som nebezpečnejšia, než si to on myslí. „Čo som počul? Prečo ťa to zaujíma? Podľa teba si na nič ani tak nepamätám."

Pritlačím mu rukou viac na krk. „Bola by som rada, ak by si spolupracoval a ušetrila by som ťa bolesti."

Ešte mu pritlačím predlaktie, až sa nedokáže poriadne nadýchnuť. Vlastné dlane mi priloží na hrudník, aby ma odtlačil, ale to mu tak úplne nevyjde.

Druhú ruku aj s odistenou zbraňou mu pritisnem na brucho. „Jeden pohyb a si mŕtvy, jasné? Tá zbraň je odistená a ak sa do teba v tejto polohe zavŕta guľka do brucha, pretrhne ti to črevá a bez pochýb aj iné životu dôležité orgány. Ešte stále nechceš spolupracovať?"

Spustí ruky dole a ja uvoľním svoj stisk. No ruku so zbraňou držím na mieste. Párkrát sa zhlboka nadýchne. „Fakt máš tú zbraň odistenú?"

„Chceš sa presvedčiť?" Nadvihnem naňho obočie. „A mám. Bez váhania by som ťa zastrelila."

Bez váhania by to určite nebolo, ale ak by som nemala na výber, urobila by som to.

V jeho očiach vidím, že konečne pochopil, nakoľko vážne myslím svoje slová. Nie sú to len prázdne reči. Tento rozhovor ho môže stáť život.

„Pozri," začne Halvor opatrne. „Počul som, že ste hovorili aj o nejakej Ross. Predpokladám, že ide o tú, ktorú Stephanie údajne zabila."

„Údajne?" spýtam sa.

„Tak ak s ňou máte niečo rozrobené, zjavne až taká mŕtva nie je." Mykne plecami.

„Ale je." Pokúsim sa dať tomu poslednú mizivú šancu. Možno mi na to skočí.

„Nie je," zamietne to okamžite. „Ale nikomu sa nechystám povedať, že žije."

„Prečo nie?" Nechápem. Ani prinajmenšom.

„Nikdy som nerozumel tomu, prečo ju musela zabiť. Pamätám si ju z tunela. Je ešte mladá. Nechápem, čo také mohla urobiť."

„Nič," odpoviem mu prosto. Len sa narodila v zlom čase na zlom mieste. Bola v nesprávnych chvíľach na nesprávnych miestach. Možno ak by v ten deň nešla na oslavu Kupoly, všetko by bolo teraz inak. Nemôže za to ona, jasné, že nie. Ale istým spôsobom celú túto lavínu spustil jej príchod.

„Myslel som si," zaškľabí sa. „Teda, ja pomlčím. Naozaj."

„Prečo by som ti mala veriť?"

„A prečo by si nemala?"

„Ako si hovoril s Hawkem... od neho si utekal preč, aby si to mohol vyzradiť."

Zasmeje sa. Akoby o brucho vôbec ani nemal pritlačenú hlaveň pištole. „Premyslel som si to. Vtedy mi to úplne nedochádzalo. Myslel som si, že sem Hawke prišiel, aby nás sabotoval. Ale zrejme to tak nie je."

„Takže ti mám veriť, že nikomu nepovieš ani slovo o tom, čo sa stalo?"

„Aj doteraz som mlčal, nie?" spýta sa ma pobavene. „Naozaj je tá zbraň potrebná?"

Povzdychnem si a odtiahnem zbraň od jeho tela. Zaistím ju a zastrčím si ju za opasok. „Mlčal si. Preto som sa ti rozhodla veriť. Ale ak uvidím len náznak toho, že rozmýšľaš o opaku, prisahám, že ťa zastrelím."

„Budem na to myslieť," žmurkne a poberie sa vlastnou cestou. Ja urobím rovnako.

Je tento náš Halvor spoľahlivý, podľa vás? Alebo ho mala Nat preventívne zastreliť? :D