Vodca ✔

IV.- Úloha/NAT

Po niekoľkých dňoch ma Stephanie vzala na iné miesto. V tejto časti Kupoly som ešte nebola, ale väčšina budov je stará a býva tu len zopár náhodných ľudí. Ako som si stihla všimnúť, prevažne bez rodiny.

Stephanie mi zariadila jednu izbu v starej bytovke, ktorá je hneď vedľa budovy, ktorá musela kedysi patriť nejakej firme. Teraz ju obýva organizácia SODA.

Tí ľudia pracujú na tom, aby zosadili Meerovú. Podľa slov Steph, zajtra v noci sem privíta nová várka ľudí, ktorí sa postarajú o to, aby si Meerová nemohla už ani škrtnúť. Stephanie sa netají tým, že keď zosadí Meerovú, chce ujať vedúcu funkciu v Kupole. Niežeby sme mali lepšieho kandidáta.

Párkrát som pred ňou spomenula Ria, či ostatných Ostreľovačov, ale nesúhlasila ani s jedným mojim návrhom.

„Chcem to mať pod palcom," povedala. „Tvoji kamaráti sú príliš nevyspytateľní." Odvtedy mi nedá pokoj myšlienka, že čo tu robím ja.

Keď zaklopú na dvere, ustrniem medzi riadkami. Steph mi dala rozpis ľudí, aby som si urobila prehľad. Vraj to budem potrebovať. Papiere schovám pod posteľ a srdce sa mi rozbúcha. Až príliš mi to pripomína situáciu, keď som s Táňou sedela nad Samovými spismi a vtrhol k nám Wooler. Čo sa Táni týka, zakázali mi, aby som sa s ňou spojila. Ona teraz žije v domienke, že som mŕtva.

„Kto je tam?" spýtam sa predtým, akoby som otvorila dvere.

„Len ja." Blazeja nejde nespoznať podľa hlasu. Hovorí s badateľným prízvukom a hlbokým hlasom. Otvorím dvere a pustím ho dnu.

„Poslala ťa Stephanie?"

Prikývne. „V podstate áno. Chce si s tebou niečo prebrať."

„Mohla prísť ona," podotknem, ale zoberiem si zo stoličky sveter. Netuším, prečo to tak je, ale za posledné dni rapídne klesla teplota v celej Kupole. Kým inokedy sa to pohybovalo od dvadsiatich až dvadsiatim piatim stupňom. A teraz teplomer nenabehne vyššie, ako na osemnásť stupňov Celzia.

„Ešte riešila niečo iné," odbije ma Blazej a otočí sa mi chrbtom.

Zamknem za sebou a spoločne prejdeme do vedľajšej budovy. Pustia nás tam bez okolkov, aj keď hliadkujúci strážnik po mne nepríjemne zazrie. Robí to stále.

Steph na mňa čaká vo svojej kancelárii. Ešte stále som si plne nezvykla, že nie som v cele pod zemou a táto žena nie je len mojou doktorkou, ktorá ma pomocou Meerovej čapuje o AntiR gény.

Sadnem si oproti nej a ostanem ticho čakať. Už som si zvykla, že sa nemám pýtať. Čo chce, to mi povie. Čo nie, to si z nej otázkami nevymaním. „Mám pre teba jednu dobrú a jednu zlú správu," začne. „Ktorú chceš počuť ako prvú?"

„Tú zlú," odpoviem bez váhania a napäto sa vystriem. Steph nemá rada omáčky okolo vážnych tém.

„Ako som zistila, Rio a aj Alex sa vydali pred niekoľkými dňami za hranice nájsť Ross. Nepoznám ich presné ciele, ale keďže sa nevrátili a včera sa našli štyri mŕtvoly blízko hraníc, predpokladá sa, že sú to oni."

Zatajím dych. Rio? „Prečo... prečo štyri?"

„Jeden z nich nepochybne patril Eliottovi Russovi, ktorý im pomáhal. A posledný pravdepodobne Ross." Jej slová sú až mrazivo chladné, ale to ma ani neprekvapuje. Neprejavuje emócie. Možno okrem hnevu. „Dobrou správou však je, že sa zobudila Lose," dodá.

Oproti tomu, čo tvrdila o Riovi a Alexovi, mi to nepríde ako veľká útecha. „Už predtým si vravela, žeby sa nám tu zišiel nejaký Ostreľovač. Lose by bola dobrá voľba."