Vodca ✔

XIII.- So zbraňou za opaskom/NAT

Pri opätovnom vysvetľovaní, počas ktorého padnú nechápavé pohľady, čudné grimasy a zopár tichých nadávok, má už každý dosť. My vysvetľovania, ostatní nových poznatkov.

Tým, ktorí prišli teraz, sme nepovedali úplne všetko. Je to akási nevyslovená dohoda. Detaily poznáme len my, úzka skupinka ľudí, ktorí sú najbližšie k jadru veci.

Celkovo sme im prezredili len, že sa chystá vojna. Stephanie Tysonová, ktorá zázračným spôsobom žije, oproti strane Meerovej, ktorú pozná už každý. My a rovnako aj Steph, máme posily spod zeme a plánom je, ukončiť vojnu skôr, akoby začala. Hoci to nikto nevysloví, je jasné, že na podobnú akciu máme príliš málo času.

No kdesi v kútiku duše je jasné každému, že nech toto dopadne akokoľvek, nikdy to skutočne neskončí. Víťazi budú bažiť po moci. Porazení po pomste, po krvi tých, ktorí ich zničili. Taká je ľudská logika. Natoľko jednoduchá, ale o toľko krutejšia.

Nasajem do pľúc vzduch pri tej myšlienke a vyjdem na chodbu. Zopár ľudí ešte ostalo v zborovni, medzi inými aj Rio a nejaká doktorka, ktorá len pred chvíľou skonštatovala, že nohu nemá zlomenú, ale pár dni ho bude ešte členok bolieť. Lebo on tiež musí padať na vystreté nohy.

Možno podvedome, ale zastanem na rohu, tesne vedľa toho chlapa. Hawkeho, myslím. „Čo ty tu?" spýta sa s pohľadom upretým na dve deti, ktoré sa naháňajú na chodbe.

Lori počas neúnavného čakania na Ria zaspala. Takže ešte nevie o tom, že došiel. A že má pre ňu bábiku.

„Už ma nebavilo sedieť na jednom mieste," odpoviem mu neurčito. Jasné bola som rada, že sa Rio vrátil celý a dokonca so sebou priviedol aj Táňu, ktorá bola asi naozaj rada, že žijem, ale po dňoch v cele, v úplnej samote, bolo tých ľudí príliš veľa. „Čo ty, Hawke?" Risknem s jeho menom. Nie som si istá, že je to on.

„Niečo podobné ako ty," odpovie pomaly. Takže som sa s jeho menom trafila.

Sadnem si na schody, ktoré sú len o kúsok ďalej. Hawke ma po chvíli nasleduje. „Asi je pre teba čudné, vidieť toľko neznámych na jednom mieste," skonštatuje po chvíli.

„Asi rovnako čudné, ako je pre teba Kupola," odvrknem.

Pretočí oči, ale prikývne. „Je to čudné."

„Zrejme ti nikdy nenapadlo, že raz skončíš tu."

Skôr, akoby odpovedal, sa zjaví Táňa. Chce vyjsť po schodoch. „Kam ideš?"

„Prezrieť, koľko škody ste tu narobili," zamrmle Táňa. „Vážne dúfam, že po vás nebudem musieť upratovať, až to skončí."

„Dobre vieš, že áno," podotknem, na čo ma prebodne pohľadom. Následne nás obehne a stratí sa na prvom poschodí.

„Tvoja sestra?" Hawke sa tvárou otočí ku mne a jemne sa usmeje.

„Dvojča," spresním s úškrnom.

Hawke sa zasmeje. „Mám to chápať tak, že kedysi si mala rovnaké hnedé vlasy ako ona?"

„No a?"

„Nič," povie tajomne, ale následne sa rozosmeje.

„Čo je?" Nerozumiem mu.

„Taká jemná farba by sa nehodila k tvojim búrkovým očiam," vysvetlí nakoniec.

„Hej? Taká jemná farba ako tvoje oči?" podpichnem ho.

Odfrkne si, ale zasmeje sa. „Čo máš s mojimi očami?"