Vodca ✔

XII.- Skok/RIO

Úprimne začínam ľutovať, že som sa ozval ohľadne Vet. Nemám dobrý pocit z toho, že mám ísť k nej. Niečo mi našepkáva, že to nedopadne dobre. Ale v každom prípade, nemohol som pred žiadosťou Ross cúvnuť. Čoby som to bol za Ostreľovača?

Napriek tomu, namiesto toho, aby som zamieril k Vet, ulicu, v ktorej býva, vynechám širokým oblúkom. Pôjdem k nej, ale nie teraz. Nie hneď.

Prekradnem sa pomedzi dve uličky a zamierim k ulici plnej zelených radových domov. Dávam si pozor, lebo Hawke je len o ulicu ďalej. A zatiaľ nestojím o to, aby si uvedomili, že idem inde, než mám.

Otvorím dvere môjho domu, ale veľmi skoro zistím, že som mal radšej klopať. Niekto ma v momente prišpendlí k stene a svoje predlaktie mi pritlačí na krk.

V rýchlosti si neuvedomím, kto ma drží, len zachripím. Následne sa ruky, ktoré ma držia, uvoľnia a ja sa náhlivo nadýchnem. „Bože! Si v poriadku?"

Táňa na mňa hľadí mierne vykoľajene. Asi ma tu neočakávala. „Jasné, jasné," zamrmlem, ale hlas ma úplne neposlúcha. Znie to ako chrapot. „Prežil som už aj horšie veci ako ty."

Táňa sa uvoľnene zasmeje. „Vrátil si sa. A v jednom kuse. Ale s krivým nosom," poznamená s úškrnom.

„To hej, menšie nezhody. Čo sa dialo tu?"

Táňa prestúpi z nohy na nohu. „Neviem, či o tom vieš, ale Nat..."

Preruším ju dvihnutím ruky. „Mne sa skôr zdá, že tebe niečo ušlo."

Nechápavo sa zamračí, ale ja pokračujem: „Nat žije, Táňa. Bol to len trik, aby ušla."

Vytreští oči a pokrúti hlavou. „Ale veď..."

„Ja som ju videl," podotknem presvedčene.

„Kde je?" spýta sa náhle.

„To ti vysvetlím potom, hej? Kde je otec?"

S úsmevom ukáže na dvere od obývačky. „Zaspal na gauči po tom, čo sme si cez noc púšťali jeden film za druhým. Bolo od neho milé, že sa ma rozhodol podporiť po tom, čo som zistila, že je Nat mŕtva."

Nechápavo pokrútim hlavou, ale prinútim sa usmiať. Kdesi v kútiku duše sa však ozve uštipačný hlas: Prečo? Keď umrela mama, mňa nechal smútiť. Ale cudziu osobu utešiť dokáže. Prehltnem všetko zlé, čo sa mi derie na jazyk a zmením tému: „Prečo si ma tak prepadla?"

„Reflex," podotkne Táňa. „Tvoj otec tvrdí, že ak umrela Nat, mohli by niečo skúsiť na mňa. Hoci nechápem prečo."

„Videla si tie spisy, ktoré aj Nat," zamrmlem. Raz, tesne pred odchodom, som sa o tom zmienil otcovi. Povedal som mu, aby dal na Táňu pozor. Lebo vie informácie, ktoré sú väčšine Kupoly neznáme.

Táňa mykne ramenami, nezdá sa, žeby ju to zaujímalo. „Ako bolo na výlete?" Na posledné slovo dá ironický dôraz.

„To sa nedá tak ľahko opísať," podotknem s úškrnom. „Prišiel som preto, aby som vás zobral preč."

„Preč?" Nechápavo zvraští obočie Táňa a chrbtom sa oprie o stenu. „Toto mi vysvetli."

Neubránim sa povzdychnutiu. „Na vysvetľovanie bude času neskôr. Až sa otec zobudí, choďte do strednej budovy školy. Povedzte, že som vás poslal ja."

„Hou, hou, Rio. Ja som sa z tej školy dostala len nedávno. Prečo by som sa mala vracať?" V jej hlase postrehnem ešte niečo. Žeby zas šlo o iróniu?