Vodca ✔

XXXVIII.- Prvý krok/NAT

Je až smiešne, ako veľmi sú ľudia naivní. Stačí mi pohľad na Hawkeho a je mi jasné, že sa jeho svet prevrátil naruby. Neviem, čo presne sa u Meerovej stalo. Možno za jeho čudný pohľad môžu slová veliteľky Kupoly, no bezpochyby je to i výčitka voči mne, voči tomu, že som zabila toho strážnika.

Môj pocit viny pominul v momente, keď sa vrátili. Presne o toto mi šlo. Zabila som ho pre toho, na kom mi záleží.

Stephanie povedľa mňa prejde ako veľká voda a zamkne sa v kancelárii. Nevyzerá ako niekto, kto sa nás chystá oboznámiť so situáciou.

Isté je jediné- Kupolu zamorili červené svetlá, ktoré znamenajú najvyšší stupeň pohotovosti.

Za normálnych okolností, by som odchytila Hawkeho a spýtala sa ho, čo sa stalo. Ale hej, práve som pred ním vyhodila do vzduchu mozog strážnika. Naša situácia je všetko, len nie normálna.

Hawke veľmi účinne napodobní Stephanie a zamkne sa vo svojej izbe bez toho, aby na mňa čo i len pozrel. Nechcem si to pripustiť, no možno ma to troška urazí. Alebo skôr, dotkne sa ma to.

Vo vlastnej izbe si ľahnem na matrac, ale omrzí ma to dosť rýchlo na to, aby mi došlo, že táto nevedomosť ma zabíja. Ísť vyzvedať k Steph by nemusel byť najmúdrejší ťah, no na druhej strane, potrebujem až prekvapivo veľa odvahy k tomu, aby som zastala pred dverami Hawkeho. Jeho názor o mojich činoch mi nie je ani zďaleka taký ľahostajný, akoby som si priala.

Natiahnem ruku a bez ďalšieho analyzovania zaklopem. „Hawke, otvor, to som ja, Nat."

„Čakaj!" zakričí a ja až vtedy postrehnem šumenie tečúcej vody. Zrejme si zmýva dole mejkap.

O chvíľu otvorí dvere aj s uterákom okolo krku a s ešte mokrou tvárou. No s jeho tvárou. „Už nikdy," povie dôrazne, „nikdy viac ma na podobnú vec nenahovoríš."

Zrazu sa ku mne nakloní úplne blízko a pery pritisne k môjmu uchu. „Potrebujem s tebou hovoriť na mieste, kde si budem istý, že nás nik nevidí," šepne neuveriteľne potichu.

„Izba?" spýtam sa ho, keď sa odtiahne.

Len pokrúti hlavou a z jeho pohľadu ľahko vyčítam, že nejde o nejakú nedôležitú maličkosť. V hlave mi blikne žiarovka a usmejem sa. „Poď."

Potiahnem ho za rukáv trička a navigujem ho smerom na zadné schodište. To je samo o sebe pusté, no stadiaľ ho vytiahnem ešte vyššie, až na strechu budovy. Ak nás niekto začuje tuto, potom neexistuje miesto, kde by sme boli v súkromí.

„Si si istá, že tu nie sú kamery?" vydýchne a nedôverčivo sa zadíva na stenu Kupoly nad našimi hlavami.

Prikývnem. „Steny nie sú vybavené kamerami. To by sa nedalo zariadiť."

Zahľadím sa na panorámu mesta. Na vysokú budovu SOFTPOE v strede, na nemocnicu za ňou. Na, o čosi menšiu, budovu SOFT-u, vedľa ktorej stojí budova Ostreľovačov. Tú však nevidno. A úplne na juhu sú hangáre, kde sa ukrýva Ross s ostatnými. Je zvláštne hľadieť na to tak, že všetko pokrýva neprirodzená červená žiara.

„Tak? Ako to dopadlo s Meerovou?" spýtam sa ho, no ostávam mu otočená chrbtom. Hľadím len na veľkú budovu, ktorá vyzerá ako útes v mori krvi.

„Horšie to dopadnúť ani nemohlo," povzdychne si a ja začujem, ako si sadne na plech strechy starej budovy. „Ona vie o všetkom. Chápeš? Úplne o všetkom."

Toto ma už prinúti zvrtnúť sa, ale on má pohľad zapichnutý do vlastných topánok. „Ako?" vydýchnem nechápavo.

„Kamery. Alebo špehovia. Ja neviem. Ale vie o každej maličkosti. Povedala mi to tak víťazoslávne..." pokrúti nad tým hlavou.

„Stephanie to vie?"

„Nepovedal som jej to," vydýchne. „Nemal som to povedať nikomu. No... toto nie je tajomstvo, ktoré som si mohol nechať pre seba."

Prudko vstane a začne sa prechádzať nebezpečne blízko k okraju strechy. „Doriti! Mal som čušať."

„Hej!" prudko ho schytím za lem trička, keď sa nakloní nad rímsu. „Jasné, že si to mal povedať!"

„Nie, dopekla!" zúfalo si vojde rukou do vlasov. „Až teraz mi to došlo. Ak to aj náhodou zachytí, pomstí sa."

„Ako?" nechápem. „Rozpútala by vojnu."

„Ona tvrdí, že je na ňu pripravená," zašomre Hawke. „A aj ak to nie je pravda, vie siahnuť aj po človeku, s ktorým situáciu v Kupole neovplyvní."

Zvraštím obočie. „O čom to točíš?"

„O mojej sestre, dopekla!"

+++++

Po vypočutí celého príbehu, sa cítim mierne zúfalo. Meerová vie o všetkom, je pripravená na všetko. Jednoducho je asi tisíc krokov pred nami. Má v rukách prostriedky, ktoré nám chýbajú.

A navyše je tu ten neškodný príbeh o Hawkeho sestre, ktorá je už dva roky v kóme. Pod zemou na ňu dávajú pozor, no podľa toho, ako to tam vyzeralo naposledy, by nebol problém niekoho tam poslať a zrútiť im oblohu na hlavu. Doslova.

„Fajn, potrebujeme plán," vydýchnem a rukou si prečešem vlasy. „Nejaký nápad?"

Už dobré dve hodiny sedíme na streche, no Hawke ešte stále nevyzerá pokojne. A tobôž nie spokojne. Nadýchne sa a potom vydýchne. „Možno... ak by sme vedeli zneškodniť tie prístroje, o ktorých hovorila."

Prístroje, ktoré dala dokopy ešte Amina Parkerová, prvá veliteľka Kupoly. Akoby mohli také prístroje vyzerať?

Náhle si uvedomím, že presne viem, ako vyzerá ten prístroj. „Ja viem, kde je."

„Čože?"

„Videla som ho!" prudko vstanem z miesta. „Je v tajnej miestnosti pod zemou, v jednej z kancelárií Meerovej. Vtedy som nevedela, o čo ide, ale v spisoch O'Leandera bola tá čudesná mašina spomínaná a aj kreslená."

Hawke si ma neveriaco premeria. „Žartuješ."

„Vyzerám tak?" nadvihnem obočie. „Ak sa tam dostaneme..."

„Hou, stop," zastaví ma okamžite. „Meerová o tom bude vedieť."

„A nevravela, že nám dá šancu vyhrať?" spýtam sa. „Toto by bol zaujímavý prvý krok."

„Nemôže sa dozvedieť o tom, že som ti to celé povedal," pripomenie mi.

„Nemusí o tom vedieť. Pôjdeš tam ty. Predsa, aj ty si mohol vidieť spisy Samuela."

„A odkiaľ by som vedel, kde hľadať?"

„Mohla som ti predsa povedať o mojej malej návšteve tam, nie? A aj o čudnom stroji."

Hawke si povzdychne. „Podľa mňa je to riskantné."

„Každý jeden krok bude riskantný, Hawke, no niekde začať musíme. A toto miesto je strategické. V podstate musí ísť o ústredný prístroj a tak predpokladám, že tam bude niečo aj o tom, kde sú ostatné."

„Akoby som ho mal vlastne zničiť?"

„Čo ja viem," pokrčím plecami a zadívam sa na mesto. „Prestrihni káble, znič tie sklenené oné, alebo hocičo. To nech je tvoj najmenší problém."

„Ja neviem, Nat. Čo ak je to celé pasca? Že vedela aj toto?"

„Potom sme v oveľa väčšej kaši, než si to môžeme dovoliť."

V nasledujúcich častiach sa zameriame hlavne na činnosť týchto dvoch :D