Vodca ✔

LX.- Podpaľači/ALEX

Všetko sa odohrá príliš rýchlo. Ross sa jednoducho rozhodne, že treba ísť a žiadne nie, neprichádza do úvahy.

Kým sa mi ju podarí zastihnúť, mám pocit, že celá nemocnica sa otriasa v základoch. Každý sa hýbe v jednom rytme a z obyčajného pobehovania sa stane čosi viac, niečo, čo pripomína zrýchlený tep srdca budovy.

„Kto tu ostáva?" spýtam sa jej, keď ju konečne zdrapím za ruku a zatiahnem do troška pokojného kúta.

„Najlepšie by bolo, ak nikto," zamračí sa a povzdychne si. „No presne tí, koho si navrhol. Ty a Salem."

„A Eliott?"

„Mám pocit, že jemu by šiblo, ak by nebol niekde v blízkosti Talin," podotkne Ross.

„Nebude vám Salem chýbať?"

„Minimálne tak ako ty," zamrmle a prstami prebehne po stene. „Ľudia spoza hraníc by sa k nám pridali možno skôr, ak by medzi nami uvideli syna ich veliteľky."

„Prečo potom ostáva tu?"

„Aby si nebol úplne sám, Alex. Navyše, mám pocit, že sa niečo stane. Ja neviem..."

„Preto si sa tak rýchlo rozhodla?"

Stisne pery do rovnej línie a prikývne. „Je to hlúpe, ja viem, ale nemôžem dovoliť, aby teraz všetko padlo. A ak sa niečo naozaj chystá, musíme to využiť."

„Ak sem Steph presunie nejaké svoje sily, nebude sa chrániť v SODA," prisvedčím. „No myslíš, že nemocnicu uchránime?"

Na malý moment zaváha. Následne pokrúti hlavou. „Nie, neuchránite."

„Úprimnosť nadovšetko?" Nadvihnem obočie a smutne sa pousmejem. Má úplnú pravdu. A ja môžem byť len vďačný, že nám nedáva falošné nádeje.

„Pozri, Alex, ak chceš, poď s nami. Navrhla som to aj Yan a aj Salemovi."

„Čo povedali?"

„Yan suverénne vyhlásila, že toto miesto je jej domovom a bude preň bojovať do posledného dychu rovnako ako pre ľudí tu. Salem len podotkol, že rešpektuje moje rozhodnutie a pokiaľ si myslím, že je na toto tu vhodný ostane." Ross pokrúti nad tým hlavou. „Veria mi a nemajú prečo. Ja nemám moc nad tým, čo sa tu deje."

„Tú moc nemá nikto, Ross. A ľudia ti navzdory tomu veria. Vieš prečo?"

Vyvráti hlavu k stropu a zúfalo pokrúti hlavou. „Netuším, Alex, vážne nemám ani poňatia."

„Kvôli tvojmu pohľadu."

„Čo?" vyprskne a pozrie sa na mňa, akoby som sa zbláznil.

Prevrátim oči. „Ľudia na tebe vidia, že to myslíš vážne. Že im skutočne chceš dobre. V tvojich očiach sa zrkadlí odhodlanosť a bojovnosť, ktorá u nikoho iného nie je. Človek sa na teba pozrie a vidí nádej v to, že máme šancu. Preto ti ľudia veria. Lebo hoci si ty neveríš sebe, máš len tie najlepšie úmysly."

Ross so zúfalým smiechom pokrúti hlavou. „Blbosť. Takže, ako sa rozhodneš, Alex?"

„A nevyjadril som sa dosť jasne? Ostávam, šéfka."

Dosť nečakane ma objíme. „Dávaj si pozor, Alex."

„Samozrejme," stisnem ju svojimi pažami. „Ale aj ty, šéfka."

Naposledy sa na mňa usmeje tesne predtým, než zmizne za rohom.

+++++