Vodca ✔

XI.- Rozdelenie/ROSS

Zopár papierov dopadne na červený koberec. Voľne pohodené perá sa skotúľajú po okrajoch stola a s malým klop, dopadnú pomedzi papiere.

Salem ku mne dvihne pohľad. „To nemyslíš vážne."

„Čo?" Zamračím sa nad jeho tónom, ale on sa zasmeje. Klamala by som, ak by som tvrdila, že mu rozumiem.

„Nerob tu bodrel, potom sa nezmestím."

Prevrátim nad ním očami. „Potrebujem tie stoly."

„A ja zem," namietne. Už pred dobrou hodinou som ho požiadala o to, aby sa medzi papiermi pokúsil pohľadať jeden zväzok papierov. A keďže sa nechcel premiestňovať z jedného stola k druhému, z jedného poschodia na druhé, tak vyraboval všetky kabinety a presťahoval papiere na koberec v zborovni.

„Na čo to vlastne potrebuješ?" spýta sa nechápavo.

„Učiteľka občianskej má falošné doklady, ktoré treba len vyplniť. Používa ich na hodine, aby deťom ukázala, ako vyzerá občiansky preukaz a podobné doklady. Zopár z nás potrebuje novú identitu."

„Šibe ti," skonštatuje Salem. „To si chceš vystaviť doklady na základe šablón pre deti?"

„V podstate," pripustím. „No hľadaj, v stole učiteľky neboli. Ale niekde určite sú."

„Možno ich už nepoužíva," podotkne.

„Kým som sem chodila, používala ich. A nebolo to tak dávno."

Salem si povzdychne a vráti sa k papierom. Ja zhodím veci aj z posledného stola a odtlačím ho k oknu. Neujde mi, že ma Salem podozrievavo sleduje.

Vyleziem na stôl a načiahnem sa za šnúrkou od roliet. Nechcem, aby sem niekto videl, ale rolety nefungujú. Približne v strede okna sa vždy seknú a nebolo by na škodu opraviť to.

Salem si odkašle a ja sa naňho pozriem. „Nebolo by logickejšie, ak by chlap opravoval a žena by kutrala v papieroch?"

„Nechaj si logiku pre seba, Salem, a hľadaj tie šablóny. Ver mi, tie rolety sme pokazili toľkokrát, žeby som ich opravila aj poslepiačky."

Salem mykne ramenom a povzdychne si. Svoj pohľad zas presunie na papiere.

Načiahnem sa za šnúrkou a napravím ju. Potom sa už rolety dajú stiahnuť. To isté zopakujem pri ďalších troch oknách a až potom zleziem zo stola.

Z priehradky na papiere vytiahnem rozpis tried. V tejto budove máme pätnásť tried. V ďalších dvoch sú po desať, ale tie teraz nie sú dôležité. Chcem, aby sme sa pomestili tu.

Sadnem si za stôl a zoberiem zápisník, ktorý patril jednému z učiteľov. Mám tu dve prvé triedy, tam by mohli ísť deti. Predsa, malé stolčeky a stoličky. Sú na vrchnom poschodí a majú farbu žltú a oranžovú. To by sa dalo.

Na vrchnom poschodí je ešte jedna trieda pre druhákov a jedna pre tretiakov. Zvyšok zapĺňajú kabinety. V tých triedach by moli byť rodičia.

Načarbem si to do zápisníka.

Prvé poschodie so šiestimi triedami, z ktorých dve patria ôsmakom. Jednu triedu tu majú piataci, šiestaci a dve siedmaci.

Deviataci a desiataci sú dole, spolu s triedou A, ktorá patrí tým, ktorý v ten rok dovŕšia sedemnástku. Väčšina tých žiakov chodí do školy len občas, väčšinu času trávia s praktickou časťou.

„Čo to robíš?" spýta sa Salem nechápavo, keď sa postaví nado mňa a pozrie na počarbanú stranu zápisníka.

„Chcem roztriediť ľudí," vysvetlím.