Vodca ✔

LXXIV.- Vykrádači hrobov/ALEX

Stephanie Tysonová si ma premeria veľkými sivými očami. Napriek jej odhodlanému výrazu vidím, že je unavená. Ako my všetci. Každý jeden človek v Kupole aj mimo nej.

„Kto je tvoj špeh?" spýtam sa jej a ona si povzdychne.

„Nemám špeha."

„Tak kto je špeh Meerovej?"

Stephanie pokrčí plecami. Takáto apatia sa mi s ňou nikdy nespájala. Musí vedieť, že to, prečo bojovala, nadobro stratilo zmysel. „A čo ak neviem, kto ním je?"

„Steph, musíme si ešte aj teraz robiť naprieky?"

„Takto je to zábavnejšie," prikývne Stephanie a vojde si rukou do vlasov, hoci infúzia zastoknutá do žíl, jej rozhodne prekáža. Pohľadom zagáni na hadičku.

„Nesťažuj sa. Nebyť tej infúzie, už nežiješ."

Yan musela aj tak nemocnicu obrátiť hore nohami, aby našla nejaký generátor, ktorý by jej dokázal dávkovať tú gebuzinu do tela aj bez elektriny. Mohla by byť aspoň trošičku vďačná.

„A prečo? Kvôli Ross," zašomre Steph. „Mohli ste ma radšej zabiť a bol by pokoj."

Pokrútim nad jej slovami hlavou. Vždy som vedel, že Stephanie je melodramatická, ale že až tak, to som netušil. „Pozri, povedz mi to meno a nabudúce ťa necháme zomrieť. Platí?"

Stephanie nahodí čudnú grimasu. „Idiot."

„Takže?" Nadvihnem na ňu obočie a ona na chvíľu privrie oči.

„Je to jeden z vás."

Nad jej odpoveďou sa zamračím. „Jasné, že je to niekto z nás. Ak by nebol, tak by nebol špeh, len proste človek proti nám."

„Ty si fakt hlupák," povzdychne si Stephanie. „Nie z vás, ako od vás. Ale z vás ako vás."

„Nechápem," podotknem.

„Jasné, ty nikdy nič nechápeš, Alex. Preto som sa aj vyškriabala v SODA tak vysoko. Lebo ty a Eliott nechápete nič."

„Za to ty chápeš všetko až priveľmi," zašomrem. „Vysvetlíš mi to, ó, Stephanie vševediaca?"

„Nechaj si ten sarkazmus pre seba," odvrkne. „Je to jeden z vás. Z Ostreľovačov."

Na chvíľu zatajím dych. Môže mi vravieť pravdu? „Kto?" hlesnem.

Stephanie pokrčí plecami. Zase tá jej ľahostajnosť! „Steph, ak mi to povieš, prisahám, že Meerovú nezajmeme ale zabijeme."

Steph na mňa prekvapene pozrie. „Zabiť by ste ju nemali predovšetkým kvôli mne, ale kvôli sebe. Kým bude dýchať, nič nebude v poriadku. To len tak na okraj."

„Tak čo potom chceš?" Som zúfalý. Potrebujeme vedieť, kto z nás je špeh. A som ochotný vybaviť takmer všetko preto, aby som to z nej dostal.

„Ako ďaleko si ochotný zájsť, aby si sa to dozvedel?" spýta sa Steph na oplátku a v očiach sa jej nebezpečne zablysne.

„Uvidím."

„Nechcem byť zase zavretá," vychrlí.

„Sama dobre vieš, že ťa pustiť po tom všetkom nemôžeme."

Stephanie prikývne. „Viem. Ale radšej ma zabite."

Ostanem zarazene mlčať. Ani neprikývnem, ani nezavrtím hlavou. Nemôžem jej sľúbiť, že ju zabijeme. „Kto to je?" nasmerujem k nej otázku ako z veľkej diaľky.