Vodca ✔

XVIII.- Seniorské komando/ALEX

„Ako sa cítiš?"

Pohľad na ňu je prinajmenšom deptajúci. Tvár má bledú, akoby práve zočila smrť a oči unavené, akoby z nej vysávačom vysali všetku silu.

Galia sa zobudila len krátko na to, ako Hawke odišiel s Nat. Celkom som nerozumel, na čo šiel s ňou, ale neprotestoval som ani vo chvíli, keď Ross ostatných poslala robiť si svoje nedokončené povinnosti.

Ja som mal ísť s Hawkem za mojim otcom, aby dokončili tú lekciu a pritom som sa mal pokúsiť vypátrať niečo o Woolerových hliadkach. Ale keďže je Hawke preč a ja som stratil svojho parťáka, mojim prvotným poslaním sa stalo, dať pozor na Galiu. Ross sa rozhodla, že osobne zájde za Yan do nemocnice a skontroluje ostatných. Nuž, dúfajme, že jej kapucňa a sveter odvedú aspoň takú dobrú prácu ako aj pod zemou.

Riovi o tom pre istotu ani nepovedala, no jeho poverila nejakými papierovačkami, kým sa Salem nevráti z niekadiaľ, kam chcela ísť Ross osobne.

Cez noc Ross vyrobila falošné doklady pre každého, koho ubytovali v nemocnici a aj pre nás, ktorí si beháme poza múry budovy. Fotky na to, sme použili z akýchsi starých časopisov a ostáva nám len dúfať, že Wooler si nedá príliš pozor na podrobnosti.

„Ako ementál," posťažuje sa Galia. Koniec koncov, pochodila dosť biedne. Tri guľky v tele a dve oškretia. Doktorka sa ráno aj čudovala, že sa prebrala. Podľa jej slov tomu dávala mizivú šancu.

„Celkom zaujímavé porovnanie," pripustím a priložím jej k perám slamku.

Napriek jej protestom jej slamku vtlačím medzi pery a ona si odchlipne z vody. Doktorka prizvukovala, že najdôležitejšie je, aby pila a pila, koľko sa len dá.

Galia vypľuje koniec slamky. „Stačí už," zavrčí a privrie oči.

Odovzdane položím pohár na okraj stola. „Včera si nás riadne vydesila."

„Nemala som to v pláne," zamrmle so zatvorenými očami. „Ale ten idiot strieľal hlava nehlava."

„Čo sa vlastne stalo?" Zrejme by som ju nemal takto pripravovať o sily, ale možno bude lepšie, ak sa trošku premôže a niečo zo seba vypotí. Či je to absurdné?

Galia otvorí jedno oko a zahľadí sa na mňa. „Keď prišiel Wooler aj s dvojicou mužov, skryla som sa v kúpeľni," začne pomaly. „Lose a Yan sa ich snažili zadržať, ale oni vstúpili a keď sa jeden z nich ozval, spanikárila som. A dvakrát rýchlo po sebe, vystrelila. Padli na zem a ja som využila ten moment. Ale namiesto toho, aby som bežala k dverám, v ktorých stál Wooler, vyťahujúci zbraň, rozbehla som sa k oknu. Veľmi rýchlo som si uvedomila, že presne vedľa okna je odkvapová rúra. Spustila som sa po nej dole a už som bola dobrých pár metrov od nemocnice, keď Wooler vystrelil prvý raz. Úplne ma minul, no neprestával strieľať. Najskôr som pocítila škrabnutie na nohe, potom na boku. Ďalšia guľka sa mi zaryla do ruky a tá nasledujúca do pleca. Posledná, ktorou ma trafil do lopatky, ma hodila o zem a on si musel myslieť, že je po mne. Vykríkol, že ma má. Musela som zmiznúť skôr, akoby sa stihol ku mne dostať. Vyškriabala som sa na nohy, ale nemohla som rovno bežať sem, to by som bola priveľmi na očiach. Tak som sa rozbehla do cintorína a dostala sa na jeho druhú stranu. Trvalo dlho, kým som sa dostala sem. Ale... zrejme adrenalín nedovoľoval cítiť tú bolesť. Lebo keď som sa konečne zrútila na podlahu, všetko bolelo oveľa viac."

„Si naozaj silná," poviem jej úplne vážne. „Tak ešte zvládneš aj hlt vody."

Keď pritlačím slamku k jej ústam, takmer sa usmeje. Takmer.