Vodca ✔

LIV.- Mapa podzemia/ROSS

Kroky masy ľudí sa odrážajú od holých stien podzemných chodieb. Celá naša vojnová légia mieri pod chodbu, ktorá sa tiahne pod nemocnicou. Po plánovanom prebratí našich návrhov, by sme už nemali ďalej čakať, ale rovno sa presunúť do inej časti Kupoly. Ak nám šťastie nahrá do karát, zajtra večer budeme v podzemí pod SODA.

Rio si vyloží Lori na plecia a ona sa s nadšením načahuje za pavučinami. Podarí sa jej dotknúť dlhej nitky a stiahne celý záves, ktorý dopadne pred nás ako čarovný koberec. Lori sa zasmeje a tľapne si s Riom.

Podľa mapy sa čoskoro dostaneme na miesto, kde sú tmavé dvere, vedúce do nemocnice. A naozaj. O pár nedlhých chvíľ zastaneme práve pred onými dverami.

S ľuďmi ostane v podzemí Petr a jeho sestra Ama. Taktiež Vet, ktorá sa k nám pridala pred pár dňami. Táňa ostáva zašitá kdesi v pozadí a ja, Rio, Nat, Hawke a Lori, opatrne prejdeme až k hrubým dverám. Akoby mali čarovnú moc.

Alex neklamal keď tvrdil, že pivnica nemocnice je strašne zaprataná. Dostať sa až na jej koniec bez toho, aby sme sa nepotkli vo veľkých krabiciach je takmer nemožné.

„Počkaj," zarazí ma Hawkeho hlas a ja sa otočím k nemu. So zvrašteným čelom mieri baterkou na veľký čudesný prístroj, pripomínajúci lávovú lampu.

„Čo je?"

Nat ale zjavne pochopí aj bez slov a jednu ťažkú krabicu prisunie priamo k prístroju a vylezie na ňu. „Aj tu je modrá farba," skonštatuje a ja konečne pochopím. Hawke nám hovoril o tom, čo tvrdila Meerová. Že má ničiace bomby pod celou Kupolou a keď sa Hawke snažil jednu zneškodniť, vybuchla mu do tváre modrá farba.

„Vyzerá rovnako," podotkne Hawke. „Ale nerozumiem tomu. Tak to bol len falošný poplach alebo nie?"

„Yan o tom musí čosi vedieť," poviem nakoniec. „Možno by sme sa jej mali spýtať. Mohol to byť len trik a tie prístroje ani nepatria Meerovej."

„Patria," oponuje mi Rio. „V spisoch Sama to bolo jasne povedané."

„A čo ak sú falošné?" zaspieva Lori, ktorá si ešte stále hovie na Riových ramenách.

Prekvapene sa na ňu pozrieme. „Môže mať pravdu," pripustí to Hawke nakoniec. „Meerová mohla vidieť ten nákres a na základe neho vyrobiť tieto... veci."

„Len hádame," povzdychne si Nat. „Spýtame sa na to Yan."

Yan, Alex, Eliott, Salem a Talin, na nás presne podľa plánov čakajú uprostred jedálne. Ich pohľady sa nezdvihnú ani vo chvíli, keď prekročíme prah. Vtedy ustrniem.

Pozriem sa popod nohy a vzdych mi unikne z pľúc. Na podlahe, tvorenej drevenými parketami je veľký tmavý fľak. Nemusí padnúť otázka, od čoho tam je. Krv Lovise Hansenovej už naveky vsiakla do podlažia tejto budovy.

Ako prvá si nás všimne Talin. Usmeje sa. Bezducho.

To mi dokonale stačí na potvrdenie toho, že je s nami. Zabolela ju strata ružovej Ostreľovačky. Pritom nás kedysi do jedného nenávidela.

„Ross." Vstane od stola a tým prinúti k pohybu aj ostatných. Okrem Alexa, ktorý si vyčítavo premeriava dosku stola.

Poznám ho dosť dobre na to, aby som vedela, že jej smrť si bude do konca vekov vyčítať. Nikdy si neodpustí, že ju nezachránil. Má priveľmi veľké srdce na to, aby sa dokázal preniesť cez to, že jeho kamarátka mu umrela v náruči.

„Ahoj, Alex," sadnem si hneď vedľa neho a Yan si sadne ku mne z druhej strany. Má vyplakané oči a vlasy vždy lesklé ako havranie krídla drží slabá gumička v neposlušnom drdole.