Vodca ✔

XLIII.- Zajtrajšok/ROSS

Talin sa rozhodla, že za každú cenu zistí, čo sa deje. Hovorila s ostatnými členmi Rady Kupoly, no ani tí nevedeli, čo sa náhle stalo, že bol vyhlásený poplach najvyššieho stupňa.

Musí ísť o akciu zo strany Stephanie, akurát ani jeden z nás nechápe, prečo je okolo celého tajomno, až človek nevie, koľká bije.

No Talin veľmi elegantne oprášila niektoré svoje staré známosti zo SOFTPOE a zistili sme, že Stephanie podložila Meerovej ultimátum, ktoré neprijala. Dala jej však čas, aby si to ešte raz premyslela a tak, hoci všetko svieti načerveno už druhý deň, nič ako revolúcia, vojna, alebo čo by to malo byť, sa nekoná. Zatiaľ.

Vlastne ani jeden z nás presne nevie, na čo čakáme. Celé som si to prebrala s Talin, so Salemom aj s Alexom a Amou, ba dokonca tam bol aj Rio. No došli sme k názoru, že čakáme. Na otázku načo, sa odpovedalo len myknutím pliec a kopou bezradných pohľadov.

Pravda je taká, že sme na tom strašne biedne. Nemáme zbrane, ľudia sú vyčerpaní už len z týchto podmienok, v ktorých žijú, Galia sa stále nevie ani pohnúť, netušíme, či Nat a Hawke žijú a už vonkoncom nemáme potuchy o tom, čo sa deje medzi Carlotou Meerovou a Stephanie Tysonovou.

Hodiny plynú jedna za druhou, druhý deň zahalený do červených farieb sa prehupne na tretí a až vyjdem pred hangár, si uvedomím, že tá červená zmizla.

Rýchlo sa zvrtnem na päte a vrazím do Ria, ktorému sa podarilo nepozorovane dostať až za mňa. „Musíme sa porozprávať," povie naliehalo.

Posledné dva dni som ho vytrvalo ignorovala, aj keď z jeho strany tam boli pokusy o rozhovor. Chlapec sa musí viac snažiť, ak sa chce z tohto vylízať. V jeho prospech hrá, že hoci sa tu Táňa raz za čas objaví, nezavadia o seba ani len pohľadom.

„O čom chceš hovoriť? Teraz máme dôležitejšie veci na práci." Ustúpim o krok dozadu a zašermujem rukami. Zdá sa mi to, alebo si chýbajúcu červeň všimol až teraz?

„O nás. Prosím, Rosielee."

Skvelé. Koľkokrát mi povedal celým krstným menom? „Rýchlo," poviem mu a rozhliadnem sa naokolo. Toto celé sa mi nepáči.

„Prepáč. Mal som sa ti priznať. A celkovo, nikdy som to nemal dovoliť."

Ostanem mlčať, aby pokračoval. „Vieš, žeby som ti nikdy nechcel ublížiť."

„Nie?" Nadvihnem naňho obočie a neveriaco pokrútim hlavou. „Ešte si si nevšimol, že mi ubližuješ neustále? Najskôr ma zradíš Meerovej, potom ma mučíš v spomienkach, neskôr prosbami. Necháš sa pobozkať od Táni, zatajíš mi to a zas sme pri bode, že ma ničíš svojim dobiedzaním."

Bez ďalšieho vyjadrenia ho obídem a vbehnem do hangáru. Chvíľu trvá, kým nájdem Talin a podarí sa mi ju zobudiť. Dezorientovane sa na mňa pozrie. „Poď," kývnem jej, aby ma nasledovala. Rýchlo sa obuje a ja zatiaľ vytiahnem z postele aj Alexa a Eliotta.

Keď vyjdeme, Rio tam ešte stojí a ja si pri ich nechápavých pohľadoch uvedomím, že Rio nie je jediný, kto si nevšimol zmiznutie osvetlenia.

Rozhodím rukami a ukážem okolo seba. Ako prvej trkne Talin. „Svetlá," šepne a urobí otočku okolo vlastnej osi. „Čo sa stalo?"

„Presne to by zaujímalo aj mňa," podotknem a upriem pohľad na chalanov v nádeji, že oni nejaké rozumné vysvetlenie nájdu. Nedočkám sa.

„Zistím o tom niečo," rozhodne Talin a hneď si to zamieri preč, k svojmu autu, ktoré je zaparkované o niekoľko stavieb ďalej.