„Čudujem sa, že Stephanie nenamietala," poznamenám, keď po mne Natasha hodí prikrývku a vankúš. Zachytím ich vo vzduchu a následne položím na malú nestabilnú posteľ.
„Aj ja," pripustí so zvrašteným obočím a vyhupne sa na parapetu okna. „Čakala som, že začne namietať."
„Ja som vôbec ani nedúfal, že dovolí, aby som ostal hore." Ostatní spoza hraníc sú ubytovaní pod zemou v obrovských priestoroch, ktoré kedysi používali ako telocvične. Majú tam nasťahované postele a zrejme im nevadí, že ich zase poslali pod zem. Lepšie povedané, že ich stade vôbec ani nevytiahli.
Mne Stephanie priradila izbu hneď vedľa tej, ktorú vlastní Natasha. Zrejme predpokladá, že ak mi aspoň troška záleží na osude mojej bývalej spolužiačky, nebudem vyvádzať a ostanem poslušne na mieste. To aspoň šlo z jej pohľadu. Bez slov mi vravela, že ak urobím nejakú hlúposť, nedoplatím na ňu ja, ale Natasha.
„Si strašne pesimistický," prevráti Natasha očami. „Všetko, čo skutočne chceš, môžeš dosiahnuť. Pre niekoho je ten boj tvrdší, pre iného jednoduchší. Nie je to fér, ale čo je v dnešnom svete skutočne spravodlivé?"
Sklopím pohľad k zemi a premeriam si špičky vlastných topánok. Čo je fér a spravodlivé? Absolútne nič. „Zrejme máš pravdu."
„Neverím," zasmeje sa Natasha a ten zvuk mi rozvibruje hruď. Prinútim sa pozrieť do jej búrlivých očí. „Ty si si pripustil svoju chybu."
Tentoraz som to ja, kto prevráti očami. Zosuniem sa na nepohodlný matrac, ale takmer okamžite sa chrbtom vyvalím na posteľ a pozriem na biely strop. Ako dlho som už nespal v posteli? „Nepreháňaj. Len som povedal, že ty sa nemýliš. Nevravel som, že ja áno."
„Beztak bod pre mňa." Z jej tónu vycítim úsmev.
„Odkedy sa hráme na body?" spýtam sa jej nechápavo a prevalím sa na bok, aby som na ňu dovidel. Nohami hompáľa vo vzduchu a pätou sa zakaždým dotkne steny pod oknom.
„Odteraz, pán Corte." Veľavýznamne sa na mňa zahľadí.
„Prečo mám pocit, že máte niečo proti môjmu priezvisku, slečna Laundalová?" Nadvihnem na ňu obočie a zdvihnem hlavu z postele. Podopriem si ju rukou a provokatívne na ňu vyplazím jazyk.
Nad tým gestom zas prevráti očami. „Vôbec nič proti nemu nemám. Prečo, vy snáď máte problém s mojim?"
„Ale kdeže," potrasiem hlavou a zas sa obrátim na chrbát. Už viac nevydržím hľadieť jej do očí.
„Rozmýšľal si niekedy nad tým, čo znamená skratka SODA?" spýta sa Natasha po chvíli.
„Nie," potrasiem hlavou. „Ale viem, že Alex spomínal, čo tá skratka znamená."
„A?"
„Bolo to niečo s potomkami agentov," zamrmlem. „Presne si nespomínam."
Začujem, ako Nat zoskočí z parapety a matrac sa prehne, keď sa posadí k mojim nohám. „Vieš, čo znamená SOFTPOE?"
Privriem oči. „Viem."
„Myslela som na to, koľko pravdy môže byť v názve SODA. Či to celé nie je len rovnaké klamstvo ako skratka SOFTPOE."
SOFTPOE je skratka spoločnosti Vedecká organizácia na ochranu Európy. Kedysi si každý myslel, že je to tak, že to je pravda. Ale skutočnosť, ktorú doteraz poznalo len pár ľudí, že túto organizáciu viedla Amerika a podkopávala ňou Európu, sa pomaly dostáva na povrch. A nikto nemôže vedieť, ako ľudia zareagujú, keď zistia, že všetko, v čo verili, je klamstvo.
![](https://img.wattpad.com/cover/117866463-288-k75792.jpg)
YOU ARE READING
Vodca ✔
Science Fiction*3. časť príbehu Mutant* Naša spoločnosť už neexistuje. Vlákna klamstiev a túžba po pomste ovládla ľudské mysle. Únik z nekončiaceho kolotoča nie je. Našimi nepriateľmi nie sú ľudia, ani ich činy. Korene rastliny smrteľnej pre naše životy sú skryt...