Vodca ✔

XLIX.- Hádka/Hawke

„Hovorila som s Talin," začne Ross, ako sa objaví v šiatri z bielych plachiet. Celé tu to vyzerá ako bludisko medzi bielymi morskými vlnami, ktoré sa rozbíjajú o skaly. „Nejakým zázračným spôsobom sa dostala do nemocnice, kde sa objavil aj Alex s ostatnými."

„Sú v poriadku?" spýta sa dievča s fialovými vlasmi- Ama.

„Nič im nie je," povie Ross pokojne a poškrabe sa po ruke. „Dole to skutočne existuje, je to v zanedbané natoľko, že nepochybujú o tom, že nikto o tých chodbách nevie. Navyše, tam vraj funguje elektrina."

„Zrejme je to tým, že to vybudovala Amabel, nie?" spýtam sa, keď každý ostane zarazene mlčať. „Musím to mať vlastný zdroj."

„Niečo také splietaj aj Alex," prikývne Ross. „No rozumiete, čo to pre nás znamená, nie?"

Akosi nikomu nie je do reči, no napokon sa ozve Natasha: „Ideme do podzemia?"

„Minimálne to musíme podrobnejšie preskúmať. A zhodnotiť, či by bolo to miesto vhodné."

„Určite by to bolo vhodné," poviem rozhodne. „Hovoril som s Meerovou. Ona má v celej Kupole kamery. Vie o všetkom. Tam dole to tak zjavne nie je."

Ross prekvapene zažmurká. Už som ju zbežne informoval o tom, čo sa dialo, ale nemali sme čas presne si prebrať, čo bolo témou môjho rozhovoru s Meerovou. „Ak je to pravda," zapojí sa Rio. „Tak by sme mali v rukách obrovskú výhodu. Karty by sa obrátili."

Prikývnem a neujde mi, ako moje nadšenie postupne preskočí z jednej tváre na druhú, až sa napokon dostane aj k Ross. „Konečne by sme mali šancu," šepne.

Nat vedľa mňa prikývne. „Nie len šancu. Ale ako Rio vravel, obrovskú výhodu. Vieš si to predstaviť? Zrazu by Meerová nemala ani poňatia o tom, čo robíme. Prezrela som si tú mapu. Podľa nej sú dvere do podzemia aj v dôležitých budovách ako je SOFTPOE. Vedeli by sme tam prepašovať celú armádu."

Ross razom pokrúti hlavou, akoby sa zobudila zo sna. Z nepríjemného sna. „Nie," povie. „Rozhodne nie. My nemáme armádu, Nat."

„Tak čo sú títo ľudia?" rozhodí rukami okolo seba. „Ross, pri všetkej úcte, ale ty si nevidela, čo sa deje."

„Ross, Nat má pravdu. Meerová má kopu ľudí, ktorí sú ochotní strieľať bez mihnutia oka. Stephanie si cvičí armádu. Ak máme šťastie, Wooler otrčil kopytá. No len ak máme šťastie."

Ross si vojde rukou do vlasov a premeria si nás od hlavy po päty. „Tí ľudia sú obyčajní civilisti."

„Tak na čo si ich ťahala do centra bojiska?!" skríkne Nat. „Ross, uvedom sa! Tí ľudia prišli bojovať. Nie pre teba a ani nie pre mňa. Prišli pretože túžia po lepšej budúcnosti a sú ochotní zaplatiť pre ňu aj tú najvyššiu možnú cenu."

„Zrejme máš pravdu," prizná sa Ross. „Ale to z nich nerobí vojakov. To nedokazuje, že vedia narábať so zbraňou. Aký úžitok by sme mali z toho, ak by sme ich všetkých prepašovali do SOFTPOE? Žeby ich postrieľali?"

„Nikdy nevieš, akoby to mohlo skončiť. V druhej svetovej vojne pri obliehaní Leningradu nacistickými vojskami Nemecka, sa ZSSR rozhodlo obetovať vlastných civilistov, aby sa rovnomerne zbavili aj Nemcov. Nemci obkľúčili mesto a vojaci Sovietskeho zväzu nemecké línie. Vieš, ako druhá svetová vojna skončila? Vyhrali tí na strane ZSSR."

„Nemci ale neraz obetovali vlastných tiež," podotkne Rio tlmene a zahniezdi sa na mieste. „To, že niekoho obetuješ, ešte neznamená, že to musí byť krok k víťazstvu."

„Bol to príklad," povie dôrazne Natasha. „Nevravím, aby sme ich všetkých poslali na istú smrť, Meerovej do náručia. Chcem povedať len, že ak môže byť zopár úmrtí kľúčom k víťazstvu, nebudú namietať."

Ross sa ťažkopádne chytí za hlavu, akoby nechcela uveriť tomu, čo sa deje. „Fajn. Ale určite im tam nedovolím ísť, kým nebudú vedieť aspoň základy so zbraňou."

„To nechaj na mňa," spokojne sa usmeje a vyskočí na nohy. „Poď, Šmolko, premeriame si stav."

Prekvapene chytím jej ruku, ktorú ku mne načiahne a spoločne zmizneme za bielou vlnou, ktorá sa hýbe i bez vetra.

+++++

„A teraz úprimne," spustí Rio okamžite ako vojdem do miestnosti z plachiet. „Ako sa ti podarilo zbaliť Nat?"

Okamžite vyprsknem a priložím si dlaň k ústam, aby som v sebe udusil smiech. Nie, toto nie je téma na smiech.

Poškrabem sa na temene hlavy. „Prečo si myslíš, že som ju zbalil?" spýtam sa strojeným mechanickým hlasom a do mysle sa mi vtlačí obraz Nat a toho, ako mi vravela, že som strašný klamár.

„Ross si to všimla hneď," prizná Rio a prekríži si ruky na hrudi. „Prišlo mi to smiešne, no asi preto som si vás všímal o čosi viac. Fakt sa medzi vami niečo stalo."

Prevrátim nad ním očami. Takže Ross? Ale ako si to mohla všimnúť? „Žiarliš?" spýtam sa ho radšej a on sa krátko zasmeje.

„Ja mám predsa Ross." Vstane a potľapká ma po pleci. Na to, že sme nikdy spolu nevychádzali, to urobí až príliš kamarátsky. „Len poznám Nat a viem, že zaujať jej pozornosť nie je ľahké. Hlavne nie tak, aby ti tú pozornosť aj opätovala. Dosť by ma zaujímalo, ako sa to tebe podarilo za takú krátku dobu."

Takmer sa zabudnem pozastaviť nad jeho tónom. „Zrejme budem zaujímavý. A asi zaujímavejší ako ty."

„A čo si čakal s tými vlasmi?" vyprskne a krátko sa zasmeje. „Si ako maják, Hawke."

„Závidíš majákovi jeho pekné vlasy?" ozve sa za mnou. Nemusím sa otočiť na identifikáciu toho tichého, za to rozhodného hlasu. „Aj tebe ich prefarbím?"

„Po ničom inom netúžim," uškrnie sa Rio. „Ale ja ich chcem mať zelené."

Natasha sa zasmeje. „Bez urážky, Rio, ale ako idiot vyzeráš aj s čiernymi vlasmi, nepotrebuješ ich mať zelené."

Rio na ňu urazene vyplazí jazyk. „Ak už on nie, aspoň ty mi prezraď, čím si ťa získal."

„Čo ťa to tak zaujíma?" nadvihnem obočie a následne sa pozriem na Nat, ktorá sa mi zahľadí do očí.

„Pretože je mojou istotou, že tento svet je skutočný," povie s úsmevom, pristúpi ku mne a pred Riom pritisne svoje pery na moje. Ani v tých najdivokejších snoch by mi nenapadlo, že sa raz dožijem podobného momentu. A hlavne nie s ňou. Nie s Natashou.

„Stačí ti to?" spýta sa Nat, keď sa odtiahne a ja si premeriam šokovaného Ria. Nemôžem si pomôcť, musím sa zasmiať.

„Ešte jedna otázka," podotkne Rio. „Kde si zabudla skutočnú Nat?"

Nat nad ním pokrúti hlavou. „Bež za Ross, lebo trepeš."

Našpúli pery a zmizne za oponou z bielej plachty.

Takže... začína sa to vyostrovať aj medzi nimi... každý má svoje názory :D