Vodca ✔

LIX.- Neutrálny človek/ROSS

„Yan ťa zháňa." Prudko sa zvrtnem na päte a takmer narazím do Hawkeho hrude.

„Prečo?" Nemusela by som sa pýtať, viem to veľmi dobre, ale ten moment by som najradšej oddialila čo najviac sa dá. Neviem či vôbec chcem počuť to, na čo prišla.

„Vraj má výsledky," podotkne Hawke. „No nechcela mi povedať aké."

Musí zachytiť môj letmý pohľad na moju ruku, lebo jeho oči sa razom rozžiaria poznaním. „Hawke, nikomu o tom ani necekni!" zasyčím v blízkosti jeho ucha.

„Fajn, ale... Mala by si za ňou zájsť."

„Ja viem," pošepnem a rukáv svetra si stiahnem ešte trošku viac. „No nemám čas."

„Povedala, že to bude iba pár minút. Ross, každý prežije ak sa na pár minút vyparíš."

Možno oni áno. Ale ja možno nie. Nechcem, nie, ja nemôžem, vedieť, čo Yan zistila. Ak sa dozviem, že sa mením na Mutanta, alebo čosi podobné... ja to nezvládnem. Určite nie s takou chladnou hlavou, aby som ustála všetko, čo príde.

„Bojíš sa?" opýta sa zrazu a ja sa zmôžem len na krátke prikývnutie. „Mám ísť s tebou?"

„Prečo by si šiel?"

Hawke sa usmeje, akoby ho moja otázka značne pobavila. „Aby si tam nebola sama. Aby si vedela, že niekto bude pri tebe stáť, nech sa už dozvieš čokoľvek."

„Aj v prípade, že sa zo mňa stáva Mutant?"

Prikývne a natiahne ku mne ruku. „Poď."

Opatrne vložím svoju dlaň do jeho a on ma obdarí sebavedomím úsmevom. Čoby si bol istý tým, že to môže dopadnúť len a len dobre.

Yan nájdeme v jej kancelárii na prvom poschodí ako sa so zápalom hrabe medzi nejakými papiermi. „Sadni si," povie a ani sa na mňa nepozrie. „Hneď sa ti ve... Ah, mám to!"

Víťazoslávne položí na stôl nejaké papiere a zanechá na nich rýchly podpis. „Mám... skvelé, alebo aspoň celkom dobré, správy."

Už to bolo dávno, čo som ju naposledy videla vo svojom živle takto nabudenú. Akoby svet naokolo neexistoval a ostala len ona s úplne obyčajným pacientom, ktorý potrebuje pomôcť. „Ty čo tu, Hawke?"

Mykne plecami. „Morálna podpora. Alebo čosi také."

Yan po ňom šibne rýchlym pohľadom a položí na stôl ďalší hárok papiera. Plus dve skúmavky, v ktorých by mala byť moja krv. Možno.

„Takže, sadnite si."

Hawke si prisunie stoličku a ja si sadnem na tú, ktorá je oproti Yan. „Daj si dole obväz."

Zamračím sa, ale poslúchnem ju. Pomaly si odmotám celú ruku a Yan naznačí, aby som si ju položila na stôl. Zas urobím ako nakáže.

Opatrne vtlačí svoj prst do lakťovej jamky. Od bolesti zvraštím tvár, no ona len so zahmkaním prikývne. Škrtne si čosi v papieri.

„Zohni zápästie," povie, až si prst zase položí na to isté miesto. „Dobre, teraz začni ohýbať lakeť."

„Na čo je to dobré?" spýtam sa, no ona ma umlčí s ráznym psssst.

Pozriem sa na Hawkeho, ktorý so záujmom sleduje mladú doktorku. „Tlak v jamke jednoznačne narastá," podotkne Yan. „Cítiť to aj bez prístrojov."

„A to znamená?"

„Čo to znamená," zahundre si popod nos a zase si niečo zaznačí do papierov. „Hm, ešte jedna vec. Postav sa a nechaj ruku bezvládne visieť vedľa tela."

Až tak urobím, podíde ku mne a prstami začne jemne obkresľovať čierne žily. „Uvoľni tú ruku," prikáže a ja sa posnažím aj zabudnúť na to, že nejakú ruku mám. „Vidíš, že ti to ide," pochváli ma a vstane. „Dobre, sadni si."

Posadí sa oproti mne a lakte si položí na stôl, ktorý nás oddeľuje. „Takže ako iste vieš, AntiR gény sú vlastne časťou DNA reťazca. Ľudia majú tú časť poväčšine rôznu, no na tom teraz nezáleží. Vravela si, že ti to ostalo z časov, čo ťa väznila Meerová a chcela z teba vyňať tento gén. Nuž, podarilo sa jej to."

Na chvíľu zavládne ohlušujúce ticho.

„Neviem presne ako, no pri istých situáciách sa AntiR gény zvýrazňujú v celom DNA reťazci a ľahšie sa hľadajú. Nuž a jej sa zrejme podarilo vytvoriť takú situáciu, kde bol tento reťazec dosť stabilný na to, aby ho z teba dostala. V podstate nejde o nič strašné, lebo normálne by ti tá časť dorástla a ak by aj ten konkrétny gén chýbal, máš ho v tele dostatok na to, aby si bola voči radiácii odolná. No a tu to začína byť zaujímavé. V pravej ruke s čiernymi žilami máš nadmerné množstvo erytrocytov. A čo je pri nich také zvláštne?"

„Erytrocyty, teda červené krvinky, nemajú v sebe genetický materiál. Teda DNA."

„Presne tak!" Yan spojí ruky v geste tlieskania. „A čo sa stane, ak človek nemá genetický materiál?"

„Nič také neexistuje."

„Veď vidíš, že áno," podotkne Yan. „Do tých žíl máš napumpované toľko červených krviniek, že nie je možná opätovná tvorba DNA. Tú ruku máš... bez génov."

„To... to nie je možné," pokrútim hlavou.

„Ale je," nedá sa Yan. „Žili ti sčerneli práve preto. Lebo niečo ako krvná plazma, leukocyty alebo trombocyty sa tam nemôže odstať. Normálne by ti tá ruka mala proste odumrieť, no máš v nej vytvorené niečo ako osobitný systém krvného obehu."

„Je to šialené."

„To áno, ale ešte si nepočula to najzaujímavejšie. Predpokladom na tvorbu Mutanta je nepárny počet spojníc v AntiR génoch. No keďže niečo ako DNA vlastne ani nemáš, niečo podobné neprichádza do úvahy. Radiácia na teba v tom mieste nemôže nijako vplývať, si voči nej stopercentne imúnna. Ale iba v tej ruke."

„Prečo sa to potom zhoršuje ak som v blízkosti radiácie?"

„Nezhoršuje sa to, ono to práveže len viac pracuje. Keďže si čierna Ostreľovačka, tvoje telo produkuje strašne veľa AntiR génov, ktoré ťa chránia pred radiáciou. Keď si v priamom ohrození radiácie, snažia sa tie gény tvoriť všade, aj v tvojej pravej ruke. Preto musí to celé pracovať viac, aby sa tomu zabránilo."

Nechápavo si ju premeriam. „A... prečo je to vlastne tak skvelé?"

„Nechápeš?" spýta sa prekvapene a keď si všimne môj pohľad, zarazí sa. „Fakt nechápeš," skonštatuje. „A čo ty, Hawke?"

Môj spoločník bezbranne pokrúti hlavou.

Yan sa chytí za hlavu. „Pravdepodobne sme prišli na to, na čom skutočne pracuje Meerová. Na zneutralizovaní ľudí. Na stopercentnej ochrane voči radiácii. Ross je dôkaz, že sa to môže podariť. Aspoň teda jej ruka."

„Ale... predsa každý s preťažením radiáciu má čierne znaky na tele," podotknem.

„Príznaky sú veľmi podobné," prikývne Yan. „Prejavuje sa to podobne. Akurát pri preťažení radiáciou nikdy nie je červených krviniek prehnane. Navyše, zafarbuje sa skôr pokožka a svalstvo. Tebe sčerneli žily."

Tvár si schovám do dlaní. „Čo to v konečnom dôsledku znamená?"

„Ťažko povedať," prizná sa Yan a vojde si rukami do vlasov. „No Meerová zistila niečo veľké, čoby mohlo vyriešiť problém s preťažením radiáciou."

Hryznem si do pery a rýchlo strelím pohľadom po Hawkem. „Musíme vypadnúť."

Žeby šlo skutočne o toto? :D Ja viem, tieto moje otázky vás raz privedú do hrobu :D