Vodca ✔

LVIII.- Možno/ROSS

Od hlavy po päty si premeriam Hawkeho, ktorý stojí na chodbe bez trička. Nemusím sa ani pýtať, kde ho má. Totiž tričko, ktoré má na sebe Rio, rozhodne patrí Hawkemu.

„Čo ste vy dvaja robili?" spýtam sa ho nechápavo a ukážem na zatvorené dvere, za ktorými spí Lori s Riom.

„Nemám ani šajnu," pokrčí Hawke plecami a vojde si do vlasov. Hodím mu aspoň môj sveter, aby nestál na chodbe polonahý. „Najskôr prišiel aj s Lori celý premoknutý a to som šiel za tebou. Potom sa vrátil aj s Nat a mal na tričku krv. Ja neviem, o čo ide."

„A čo Nat?"

Hawke zase pokrčí ramenami akoby chcel dať najavo, že je v celej situácii rovnako stratený ako ja. „Daj si nejaké tričko. Spýtam sa Nat."

„Videl som ju na prízemí," podotkne tesne predtým, než by sa mi stratil z dohľadu.

Nat naozaj nájdem na prízemí, hlboko ponorenú do vlastných myšlienok. Sedí za jedným malým stolom a hľadí pred seba. Prstami prechádza po okraji stola. A nakoniec- na tričku má malé tmavé fľaky, možno od krvi.

„Čo sa, dopekla, deje?"

Jej sivé oči sa do mňa zabodnú ako dýky. „To by zaujímalo aj mňa, Ross. Niečo nie je v poriadku. Uniká nám niečo veľmi podstatné a ja nemám ani poňatia o tom, čo to je. Prečo zabili Lose? Lebo niečo vedela. Ale čo mohlo byť také sakra dôležité, že Dag ju bol schopný zabiť? Čo ho mohlo k tomu motivovať?"

Jej rýchly sled otázok ma prekvapí. To ja som sa chcela pýtať. „Na čo presne narážaš?"

„Že sa s nami len hrajú. Nech mi nikto nepovie, že je čistá náhoda, že sem Steph poslala Lorinho otca."

„Čože?"

„Vieš čo?" Postaví sa od stola tak prudko, až sa stolička prevrhne. „Vráť sa až ti to Rio vysvetlí. Ja si musím niečo zistiť."

„Nat, počkaj!" Chytím ju za rukáv trička, ale ona sa elegantne pretočí a vytrhne sa mi. Behom niekoľkých sekúnd zmizne na schodisku a mne neostane nič iné, len urobiť to, čo mi vravela- spýtať sa na to priamo Ria.

Až sa vrátim do tej konkrétnej izby, obaja spia. Sadnem si na stoličku a ostanem hľadieť na Riovu nepokojnú líniu tváre. Mračí sa zo sna.

Nepokojne sa pomrví a niečo zašepká pomedzi pery.

Podídem k nemu bližšie a ruku mu položím na jeho dlaň. Trhne rukou, akoby mi chcel vylepiť, no to ma nedonúti cúvnuť. „Nie, nie..." drmolí si popod nos a zrazu sa prudko otočí, až mi jeho ruka skutočne pristane na líci.

Začne sa hádzať a skoro kopne do Lori. To ma prinúti konať aj inak, než len bezúčinným sledovaním. Chytím ho za plecia a zatrasiem ním. Keď to nepomôže, stiahnem ho na zem a on konečne vytreští oči a zalapá po dychu. Neviem, či nedýchal, no úplne ofialovel v tvári.

„Rio," prihovorím sa mu chlácholivo, no on len potrasie hlavou, akoby nočná mora nezmizla. Vystrie sa a hlavu si oprie o posteľ.

Čupnem si k nemu a zadívam sa mu hlboko do očí. Tak, ako kedysi. V časoch, keď nám patril všetok čas sveta a sedeli sme oproti sebe v kaviarni, či riešili i tak zbytočné papiere. „Upokoj sa, dobre?"

Pomaly prikývne a nadýchne sa. A ešte raz, zhlboka. „Čo sa stalo?"

Rio odvráti pohľad a privrie oči. „Ja ani neviem, Ross."

+++++

Ťažkopádne si sadnem na stoličku vedľa Alexa. „Mal s už niekedy ten od veci pocit, že každý okolo teba vie viac než ty?"