Vodca ✔

X.- Cintorín/ALEX

Niečo vo mne mi hovorí, že Ross mi pridelila Troya schválne. A nie len Troya, ale aj mamu v nemocnici. Totižto, nemocnica stojí vedľa cintorína a Troyov byt sa nachádza len pár metrov odtiaľ.

Ako kráčam pustými ulicami, zastavím pred našim domom. Mamu mám v nemocnici a otca v SOFTPOE, kde programuje nejaké funkcie pre stenu Kupoly. Popravde, nikdy som sa v jeho práci nevyznal.

Prejdem malou bránkou, ktorá oddeľuje dom s bielou až krémovou fasádou od ulice. Z parapety na okne zoberiem náhradné kľúče a odomknem nimi dom. Má len prízemie, čiže vzhľadom na domy okolo, je trpaslík. No nikdy mi nepripadal malý.

Prejdem do vlastnej izby a zo stola vezmem zarámovanú fotku. Som na nej ja a Cala, ešte v časoch, keď sme spolu len začínali. Bolo to čudné obdobie, ale tie najkrajšie spomienky sa mi viažu práve k tomu.

Na fotke stojíme tvárou k sebe, nehľadíme do objektívu, ale výlučne na seba. Sme v záhrade Cali, pri tom veľkom strome, na ktorom visí hojdačka. Je to jedna z našich najlepších spoločných fotiek.

Zoberiem ju z dosky nočného stolíka a vložím ju na vrch batoha. Bez ďalších sentimentálnych chvíľ, pri ktorých mám pocit, že sa rozplačem, vyjdem späť na dvor. Zavriem za sebou a kľúčik položím späť na miesto.

Zamierim k ružovým kríkom, ktoré tu zasadila ešte moja prababka. V našej rodine sú tu akousi symbolikou a každý sa o ne patrične stará. Na ich stave to vidno. Zeleňou prekypujúce listy a biele lupene, aké sa nikde inde v Kupole nenachádzajú.

Odtrhnem dve stonky s rovnomerne rozloženými listami a tými najkrajšími kvetmi na celom kríku. Cala ich milovala sledovať a ešte radšej očuchávala ich sladkastú vôňu. Raz, len tak zo žartu povedala, že ich chce mať na svojom hrobe.

S ťažkým srdcom opustím záhradu a hneď si to namierim na cintorín. Medzitým prejdem aj pred Troyovým domom, ale to nevadí. Veď ja sa ešte vrátim.

Na cintoríne, ktorý stojí vedľa nemocnice, veľa blúdiť nemusím. Ostreľovači sú pochovávaní na čestné miesto uprostred cintorína. Majú tu vyhradenú samostatný štvorec. Aspoň pre tých, ktorí umreli nečakane, alebo nemali niekoho, vedľa koho by radi odpočívali. Napríklad ako Weissová.

Cala síce mala rodinu, ale umrela na následky preťaženia radiáciou. Navyše, ešte nemala nikde inde vyrobený hrob. A tu je miesta vždy dosť.

Pohľadom zablúdim aj k hrobu Weissovej, na ktorom ostalo len zopár umelých vencov. Aj tie dosť poznačil čas a biele kvety už stihli zažltnúť.

Uvidím aj starý hrob, na ktorom sa vyníma meno Hana Rooseltová. Bola to moja prababka a patrila medzi prvých Ostreľovačov. Stupeň jej radiácie bol červený a ona vždy trvala na tom, že chce byť pochovaná tu. Nie vedľa svojho manžela, ale tu. Na mieste Ostreľovačov.

Kúsok odtiaľ nájdem aj novší hrob, ktorý je ale dosť zanedbaný. Joy Rottová, rodená Chausseová. Riova mama, niekdajšia žltá Ostreľovačka.

Pri pohľade na ďalší hrob len znechutene pokrútim hlavou. Stephanie Tysonová tu nemá čo robiť.

Avšak pri pohľade na ďalší náhrobok sa zarazím. Geneva Meerová. Podľa ružového pása na náhrobku usúdim, že šlo o ružovú Ostreľovačku. A podľa rokov by mohla byť aj dvojčaťom Carloty Meerovej. Hoci neviem presne, koľko má ona. 

Neodolám a napriek všetkému prejdem k pustému hrobu. Je udržiavaný, ale predsa na ňom nie je ani jeden kvet, veniec, či sviečka. Pustejší hrob na celom cintoríne hádam ani nie je. A pritom nie je nijak starý. Len desať ročný hrob. Nachádzajú sa tu aj oveľa staršie.