Vodca ✔

LIII.- Kde začať/ROSS

Život je tenká niť, ktorá sa môže kedykoľvek pretrhnúť. Rokmi, ako človek strane, sa niť zúži, až z nej ostane len tenučké vlákenko nie hrubšie, než vlas. Pavučina, utkaná pre nás, symbolizujúca naše životy, je spletitá, každým rokom komplikovanejšia. Obkresľuje naše zážitky, naše pocity, to, čo je v našom živote čo i len kúsok výnimočné.

Ako mohol vyzerať život Lovise Hansenovej?

Mladé dievča, ktoré od svojich desiatich pracovalo pre SOFTPOE. Z čoho vychádza, že do školy chodilo skutočne málo. Našlo si tam za ten krátky čas kamarátov? Niekoho, kto jej priniesol kvety a pár povzbudivých slov, keď ležala v kóme? Alebo bolo tých zopár rokov osamelých, takých, ktoré nestoja za zmienenie?

Akú mala rodinu? Súdržnú, ako bola tá moja, alebo rozpadnutú na márne kúsky ako tá Riova? Či to bolo niečo medzi tým, strastiplná cesta, no plná úsmevov a hrejivých objatí?

Cítila niekedy skutočnú lásku? Takú, ktorá človeka ochromí, rozprúdi krv v žilách a ukáže, že hoci je svet temné miesto, svetlé body existujú?

Bol jej život niečím viac, alebo len osamelou púťou cez skalnaté útesy, ktoré sa drobili pod jej nohami?

Kto bol jej najlepší kamarát? Mala rada Alexa v šialene dobrej nálade, alebo skôr zachmúrenú Nat, ktorá jej mohla byť príkladom?

Bolo to tvrdé dievča. Navonok. No ako vyzeralo jej vnútro? Tá spleť jednoduchých vlákien, ktoré boli ešte dostatočne hrubé, hoci naštrbené. Bola jej duša komplikovaným obrazom, alebo miestom vyprahnutým, čakajúcim na koniec?

Veľa toho o nej neviem. Netuším, čo mala rada a čo neznášala. Hovorila som s ňou len minimum. Nemala ma v láske, rovnako ako ani ja ju.

Prečo? Čo bola tá trhlina, ktorá medzi nami vyrysovala veľkú priepasť? Prečo sa jej moja existencia priečila od prvého okamihu? A prečo to bolo vzájomné?

Spomenúť si na jej pohľad je takmer nemožné. Nepoznala som ju. Vídala som ju v práci, na stretnutiach, v telocvični. No odkedy ju postrelili, bola som za ňou len párkrát a aj to len pred dobou, ako som ušla za hranice.

Jej krehká bledá pokožka je v mojej mysli plne zafixovaná. No to nebola tá Lose, ktorú každý poznal.

Rio mi raz hovoril, že je bezcitnejšia ako Bláznivá Steph. Žena, ktorá chce prevziať vládu v Kupole. V tom čase sme si mysleli, že je mŕtva. Ktovie, čo všetko za tú dobu plánovala.

A jedno viem naisto. Lose mala tisíckrát väčšie srdce, než nejaká Stephanie Tysonová. Alebo hoci Dag Taul, zelený Ostreľovač.

Nedochádza mi, ako ju mohol zabiť. Čo ho mohlo prinútiť k tomu, aby siahol na život bezbrannej dievčine, ktorá ešte ani nestihla okúsiť život. A hlavne, ak to dievča kedysi dobre poznal.

Vendeta ho ale dostihla. Je mŕtvy. A zabil ho niekto, o kom by som si to v živote nepomyslela. Alexandro la Sala, tyrkysový Ostreľovač. Dobrák s veľkým srdcom, s úsmevom na perách a s iskrami v očiach.

Nikdy, naozaj nikdy v živote by mi nenapadlo, že Alex raz bude schopný vytiahnuť zbraň a zabiť svojho kamaráta. Nech by urobil hocičo.

Ľudia sú iní, než naše predstavy. Zúfalé situácie nútia k zúfalým riešeniam a náš svet je natoľko zúfalý, že sa chytá každej malej možnosti stiahnuť so sebou čo najviac ľudí.

Oko za oko, zub za zub. Život za život. Myslel na toto Alex, keď zabil Daga? Alebo to bol len ochranný reflex, ktorý prišiel príliš neskoro?

Nech je to už akokoľvek, núti ma to premýšľať o otázke starej ako ľudstvo samotné. Ak sa ja dostanem do takej situácie, bude schopná zabiť niekoho, koho považujem za blízkeho? Budem schopná vytiahnuť zbraň a stisnúť spúšť, ak to môže čo i len z časti pomôcť?

Lebo raz k takej situácii dôjde. Budeme stáť oproti sebe, jedna strana, hľadiac na druhú. Budeme mať v rukách zbraň, budeme odhadovať toho druhého, až kým jeden z nás neprekoná myslenú bariéru a nerozhodne o osude toho druhého.

Nikto nevie, kedy k tomu dôjde. No raz sa to stane.

+++++

„Nemôžeme rovno zaútočiť na SOFTPOE. Ľudia sa najskôr musia dozvedieť, čo sa deje."

„A ako to chceš zariadiť?" spýta sa Nat a potiahne si rukáv na svetri.

Za pár hodín sme sa definitívne presťahovali do podzemia. Nemá zmysel trčať hore, kde sme vydaní napospas Meerovej a Stephanie.

Chodby sú zaplnené ľuďmi a každá skupinka dostala malú kópiu mapky od podzemia. Tie mapy nie sú dokonalé, ale lepšie, ako nijaké.

„Ešte neviem," pripustím. „Možno by sme mohli začať postupne. Obsadili by sme niektoré významné body Kupoly."

„Lebo tomu by ľudia určite rozumeli, všakže?" nadvihne Nat obočie a ja si povzdychnem.

„Jednoducho nemôžeme rovno zaútočiť na SOFTPOE. Ak by to Stephanie zistila, využila by to."

„A ak by sme najskôr obsadili SODA?" navrhne Rio a poškriabe sa po hlave. „Ľudia by to nemohli pochopiť ako niečo zlé, lebo je to mimovládna organizácia. Dokonca aj Meerová by pred tým musela skloniť hlavu, ak by nechcela priznať, že sa v Kupole formuje hneď niekoľko rebélií."

„Navyše, mali by sme hneď na svojej strane aj ľudí spod zeme," pripojí sa Hawke. „Ak by videli, že sú s nami ich rodiny."

Pozriem sa na Nat, ktorá si chlapcov nedôverčivo premeria. „Neviem," podotkne nakoniec. „Zatiaľ je to najrozumnejšie, čo máme. No stratili by sme moment prekvapenia, čo sa Meerovej týka."

Hawke prikývne, no Rio ešte neskončil: „Ale ak by sme ľuďom povedali, že sme to robili v mene Meerovej, ktorá to chcela dokončiť predtým než sa vlády ujme nový veliteľ? Vysvetlili by sme, čo sme našli a že to miesto patrí Ross. Meerová by si musela uvedomiť, že sme jej to vlastne urobili jednoduchším. Nevyšla by z toho ako zločinec, ale ako žena, ktorá očistila Kupolu od rakovinotvornej bunky – Stephanie."

„Rio, dnes boduješ," pousmeje sa Nat a pokrúti nad tým hlavou. „No ak by sme to reprezentovali tak, uvrhli by sme Meerovú do príliš dobrého svetla. Ešte by ľudia nechceli, aby sme ju vymenili. A hoci by sa tak stalo, Meerová by nebola stíhaná za nič, čo urobila. Mohla by žiť pokojne, no keďže to zjavne nie je jej štýl, zrejme by sa snažila zobrať si moc späť."

Rio mykne plecom a zahniezdi sa na mieste. „A ak by sme jej potom akože našli dôkazy o jej experimentoch? Alebo o tých náhodných úmrtiach?"

„To už znie lepšie," prikývne Nat. „Ross?"

„Niečo v tom nápade chýba," zamrmlem. „No asi je celkom rozumné napadnúť najskôr Steph. Ak by sme potom aj konali inak."

„Súhlasím," povie Nat a Hawke tiež prikývne. „Zajtra to preberieme s Talin a ostatnými."

„Mám pocit, že tým to bude jedno," povzdychnem si. „Chcú len pomstiť Lose."

Nat sa zachmúri a našpúli pery. „Aj ja ju chcem pomstiť. A predsa dokážem uvažovať."

„Asi je rozdiel počuť o tom a vidieť to," podotkne Rio a zahľadí sa na strop chodby. „Ja cítim len neskutočný odpor."

„To sme dvaja," pripojí sa Hawke a potrasie svojou modrou hlavou. „Je to choré."

Výnimočne súhlasím s každým človekom v pustej chodbe pod povrchom zemským.

Takže prvý útok na SODA? :D