Vodca ✔

XXI.- Hangár/ROSS

Ruku si držím na zbrani. Talin ma zavedie do jedného veľkého hangáru veľkosti futbalového ihriska.

„Vypratali sme to tu pred pár týždňami," začne Talin zamyslene a baterkou prejde po holých stenách z plechu oblúkovitej miestnosti. „Meerová nám dala urobiť nový sklad s tým, že tento zbúra a nahradí ho úradnou budovou SOFTPOE. K realizácii sa ešte nedostala, ale tu neostalo nič. Miesta je dosť a hoci svetlá nefungujú kvôli obmedzenej elektrike, malými lampičkami by ste si mohli vystačiť. Okrem toho, cez deň sem preniká dosť svetla aj napriek malým oknám."

„Už mi len vysvetli, o čo je toto lepšie, ako škola?" Tam máme aspoň normálne svetlo, nejaký ten nábytok a v prípade núdze aj kúrenie. Posledné noci bola dosť zima.

„Tak za prvé, ste tu menej nápadní." Talin sa otočí tvárou ku mne a zasvieti na zem medzi nami. „Za druhé, nejaké postele, matrace, alebo podobne, by sme zabezpečiť vedeli. Síce nie veľa, ale mohlo by to postačiť. Možno by sme zvládli natiahnuť aj nejaké závesy, aby ste mali nejaké to súkromie. O jedlo by sme sa tiež postarali."

„Je tu tma ako vo vreci," namietnem. „A v prípade, žeby sa niečo stalo, existuje len jeden východ."

Talin prikývne. „Nenamietam. Len ti vravím, že je tu aj táto možnosť. V škole sa beztak nemôžete zdržiavať dlhšie, ako ďalšie dva dni. Skôr či neskôr, si musíte nájsť nové stredisko a tento hangár je jediná možnosť. A ak by ste do toho šli, bude neskoro odsťahovať sa stade na poslednú chvíľu. Mali by sme na to ísť postupne. Prichádzali by ste počas celého dňa v rôznych skupinkách so všetkými vecami, ktoré chcete. Pre mňa za mňa aj so všetkými papiermi, ktoré sa vám môžu zísť. Ja pošlem zopár mužov pre tie staré postele, ktoré tu boli istý čas skladované. Ak sa uskromníte a na posteľ si ľahnete aj dvaja či traja, možno sa konečne vyspíte aj inde, ako na zemi."

„Galiou teraz nemôžeme hýbať." Už siaham po najkrajnejších argumentoch. Neviem, či je toto celé dobrý nápad.

„Ale choď." Talin mávne rukou. „Mám auto. Naložíme ju a bude."

„Prečo nám tak pomáhaš?"

Povzdychne si. „Nepomáham tebe. A ani nie im. Len rovnako ako ty, chcem predísť katastrofe."

Nadýchnem sa a vyfúknem vzduch z pľúc. Je tu strašne dusno. Aké by to asi bolo, ak by tu bolo o štyristo ľudí viac? „Možno by sme sa ani nepomestili," zamrmlem.

„Ale hej," namietne Talin. „Je to ešte väčšie, ako to vyzerá. A pokiaľ chcete skutočné súkromie, na pravej strane sú v plechových tabulách dvere. Jedny vedú na záchody, ďalšie do skladov a tretie do nejakej prázdnej miestnosti."

„Na čo, prosím ťa, je v hangári záchod?"

„Povráva sa, že počas nejakej vojny, bolo toto mesto istý čas obliehané. Mešťania sa nemali kam ukryť, v domoch nebolo bezpečne a ako iste vieš, len málo z nich má vlastné pivnice. Preto keď bolo najhoršie, zaliezli do hangárov. Veľmi rýchlo si uvedomili, že okrem pšenice sa veľmi nenajedia a ak nechcú riskovať, nemajú ani kam na záchod. Po tom, čo mesto vyslobodili ruskí vojaci a sami sa odtiahli do týchto miestností, aby mohli v prípade potreby zaútočiť, mali rovnaký problém. Prikázali tak ľuďom, aby s tým niečo urobili. Mešťania sa vedeli vcítiť do ich kože, tak sa dali do práce. Celý hangár obalili ešte ďalšou vrstvou plechu, ktorá o pár metrov odstávala od pôvodnej línie. Po celej dĺžke vytvorili tri miestnosti, ku ktorým sa dá dostať cez dvere. Jedna z tých miestností je práve na rokovania vyšších dôstojníkov. Do ďalšej zaviedli provizórny vodovod, ktorý vynovilo SOFTPOE a vojaci mali už aj záchod. A do tretej miestnosti schovali zásoby.