Vodca ✔

L.- Iný svet/ROSS

Dni sa rozbehnú rýchlo. Zrazu to celé nie je len sen, ale desivá skutočnosť, ktorá mení podstatu všetkého.

Nat si v jednej podzemnej chodbe zriadila vlastné cvičisko, kde už piati deň trénuje ľudí bez rozdielu na vek či pohlavie. Spoločnosť jej robí Hawke, ktorý sa s ňou očividne dal dokopy. Teraz mi to už potvrdil aj Rio.

Čo sa jeho týka, Lori ho zamestnáva na plnej čiare. A nie len ona. Ak sa už aj tak vláčil s malým dieťaťom, aj ostatné malé deti som mu dala na starosť. Tak majú ich rodičia čas na všetko, čo si pre nich pripravila Nat.

Elektrinu v Kupole stále nedali do poriadku, no dieru upchali. Alebo možno len prestalo liať. Ulice vyschli a teraz sú už takmer rovnaké, ako doteraz. Až na to, že v nich vládne dvadsaťštyrihodinová tma.

Na ľudí to nevplýva dobre. Pri našich to až tak nevidieť, keďže väčšinu času trávia v podzemí, no v meste to vrie. Talin s nami často komunikuje a hovorí o tom ako to vyzerá medzi skutočnými šialencami.

Ľudia nevedia rozlíšiť skutočnosť od výmyslu. Trieskajú si hlavy o steny, chodia dookola, akoby si naháňali vlastný chvost. Iní zase tvrdia, že prišli z inej planéty, alebo že majú dôležité stretnutie s už mŕtvymi ľuďmi.

A toto sa deje len za stenami nemocnice.

Nikto netuší čo je s Meerovou, Stephanie, nevieme dokonca ani to, či Wooler prežil. Asi by každému odľahlo, ak by sme mali o problém menej.

„Ako to tam vyzerá?" spýtam sa vysielačky, ktorá mi leží na kolenách.

„Rovnako ako posledné dni," podotkne Talin a niečo v pozadí zachrčí. „Ľudia sú strelení."

„Ak to rýchlo nevyriešia, už nebude pre koho bojovať," poviem, narážajúc na Nat v podzemí. Tá je o svojej pravde presvedčená a popravde... k jej názoru sa čoraz viac prikláňam aj ja.

Meerová ničí všetko, čo jej prichádza pod ruky. Kupola je prakticky v troskách. Ľudia prichádzajú o rozum. A ona nerobí absolútne nič.

Samozrejme, naše spoločenstvo nikdy nebude dokonalé. Preto sme ľudia. Lebo máme chyby a svoje potreby, ktoré sa nie vždy zhodujú s prioritami iných. Niekto túži len po pokojnom živote, no ďalší sa chce vyšplhať až na samotný vrch Kupoly a dokázať, že nie je len obyčajným človekom, ktorý sa náhodne dostal do tohto zvráteného sveta.

Medzi nami budú vždy nezhody. Hádky. Vidím to aj v takom malom priestore ako je tento hangár. Steny na nás tlačia každým dňom viac. Tma nás pohlcuje. Všetko sa rúca. A my si napriek všetkému skáčeme do vlasov ako malé deti, ktoré si navzájom pokradli lízatká.

„Ross! Počúvaš ma vôbec?" Moje myšlienky dosť rázne preruší hlas Talin.

„Prepáč."

Povzdychne si a spojenie zapraská. „Včera som sa celkom dlho rozprávala s Lose."

„A?"

„Vraj si už spomína takmer na všetko spred obdobia, ako ju postrelili," informuje. „Až na zopár dosť dôležitých detailov."

„Ako napríklad?"

„To, prečo ju postrelili. Vraj vie, že ide o niečo dôležité. No netuší čo. Ale je to spojené s Meerovou."

„A vie kto ju postrelil?"

„Nie," odvetí Talin na druhej strane. „Alebo skôr, nepýtala som sa jej na to. Ak by to vedela a bolo by to dôležité, zrejme by nám to povedala. Môžeme predpokladať, že za tým stojí Wooler, alebo iný prvotriedny riťolez Meerovej."

Pomaly prikývnem, hoci nemá šancu dovidieť na mňa. „Yan to zvláda?"

„Ako tak. Na to, že je jednou z posledných doktoriek sa drží dobre. Včera ju už Alex prinútil spať, lebo bola už niekoľko dní na nohách. Zrejme jej to prospelo."

Pri jej slovách mi odľahne. Yan je jedinou mojou kamarátkou, ktorá so mnou držala už predtým ako som sa stala Ostreľovačkou.

+++++

„Ako sa darí?" spýtam sa Nat, ktorá sa po celom dni vráti do hangára aj s väčšinou osadenstva.

„Dobre," vyhlási a prehrabne si vlasy. „Nie je to nič svetoborné, ale môžem s istotou potvrdiť, že sú na úrovni vojakov Steph. Keďže zbraní nemáme na rozdávanie, skôr ich učím sebaobranu, prípadne útočenie na telo. Snáď nevadí."

V jej hlase cítiť niečo nesmierne blízke irónii. „Nevadí. Ale sú to takmer všetky ženy. Nemajú takú silu."

„Presne o to ide," prikývne Nat. „Za tie roky som sa naučila, že prípadná slabosť sa dá využiť viac, než čokoľvek iné."

Jej spoločnosť čoskoro vystrieda Rio s Lori, ktorá v rukách zviera bábiku, akoby od toho mal závisieť jej život. Rio zafučí a zosunie sa na zem. „Ťažký deň?" spýtam sa s úškrnom a sadnem si vedľa neho.

„Tie deti majú viac energie ako Kupola," posťažuje sa. „Celý deň nezastanú a keď ich konečne dostanem a pošlem ich spať, začnú na mňa strhávať plachty. Toto nie je práca pre mňa, Ross."

„Lori si myslí presný opak," podotknem, hoci malé dievča okamžite zavrtí hlavou. „Okrem toho, veľa možností mi neostalo. Ja vybavujem veci s Talin, Nat a Hawke cvičia dospelých. A tých pár ľudí, čo tu ostávajú, pomáhajú kde sa dá. Nič v zlom, Rio, ale momentálne nemáš dôležitejšiu úlohu."

Nepekne po mne zazrie a tiene, ktoré vrhá svetlo baterky, len podčiarknu jeho nespokojný výraz.

+++++

Ďalší deň prebehne takmer identicky. Až na moju malú návštevu podzemia, počas ktorej v duchu uznám, že Amabel bola géniom. Dokázala vytvoriť niečo, na čo nebolo schopné ani SOFTPOE. Vytvorila nový svet pod povrchom toho zničeného. To, čo stvorila, je niečo magické a predsa je to reálne. Vytvorila niečo odolnejšie ako Kupola. Niečo silnejšie. 

Všetky kamenné steny, svietiace lampy i tajné chodby podzemia existujú. Nie je to len rozprávka, ani legenda, ktorá trápi duše nezainteresovaných. Je to skutočné.

Nat odviedla s výcvikom dobrú prácu. Je to jasné na prvý pohľad, no ako niektorí aj predvedú, čo sa naučili, celé to naberie na rozmeroch.

Zvuk streľby sa odráža od stien a náboje zasahujú terče na vopred určených miestach. Špeciálne ma poteší, keď si všimnem, že namiesto hláv či hrudníkov, triafajú do bokov, rúk, alebo nôh. Ich cieľom nie je zabíjať, ale len zneškodniť protivníka.

O chodbu ďalej pomáha Hawke so sebaobranou a niekoľko výnimočne silných žien ho s ľahkosťou dostávajú na kolená. V spolupráci, samozrejme.

Späť do hangára sa vrátim už len spolu s nimi a kdesi na polceste k nášmu šiatru zavrčí vysielačka, ktorú mám stále v rukách. „Áno?"

„Ross... mám zlé správy." Stačí mi tón Talin, aby som vedela, že ide naozaj o niečo veľmi zlé.

Pekná 50. kapitola :3 Ľudia, neskutočne ďakujem každému, kto to so mnou ešte stále vydrží a spoločne sa dostávame stále ďalej. Znamená to pre mňa veľa, ďakujem :3
Ah, a prepáčte za ten koniec :DD