Sklonil sa ku mne, no dal mi čas odtiahnuť sa. Nespravila som to. Nežne prikryl moje pery tými jeho a venoval mi bozk. Nebol to bozk, kedy mi strčil jazyk do úst, nebol to ani drsný bozk. Bol to láskyplný bozk. Krehký, jemný, zároveň nežný a plný ci...
Zdravím všetkých, čo si našli čas a zavítali si prečítať niečo z mojej tvorby. Predstavujem vám môj prvý príbeh, ktorý mi robil radosť neskutočných šesť mesiacov💕.
Nechávam ho tu v pôvodnej verzii, iba s menšími gramatickými a pravopisnými úpravami😁.
Dúfam teda, že sa vám bude páčiť a prečítate si aj ďalšie moje diela. Užite si príbeh💖.
Bozky _Amy_january 💋💋
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Emma
Cŕŕŕn. Otravný budík ma budí do nového dňa, no ja naň nie som vôbec pripravená. Prvý školský deň sa práve odštartoval a ja nemám ani prinajmenšom chuť, vrátiť sa späť za dvere triedy.
Óóó... a aby som nezabudla, som Emma. Tretiačka na strednej škole, konkrétnejšie na gymnáziu.
V dome bývam s rodičmi a dvomi bratmi. Jeden z nich je ešte batoľa, čo vysvetľuje, že po celom dome máme kopec hračiek.
Podišla som k umývadlu, umyla si zuby a prečesala svoje husté vlasy. Obliekla som si obyčajné čierne džínsy, biele tričko a zišla som dolu po schodoch.
„Dobré ráno." pozdravila som až príliš veselým hlasom. V kuchyni sedel iba Dylan.
Dylan je môj starší brat, ktorý má neustálu potrebu ma ochraňovať. Neberiem mu to za zlé, pretože viem, že chce pre mňa len to najlepšie.
„Aj tebe, sestrička. Ako si sa vyspala ?" spýtal sa pobavene, keď si ma premeral pohľadom.
„Nie veľmi dobre. Prázdniny sa už skončili a ja musím ísť do tej mučiarne s názvom škola. Ale čo je horšie, bude tam aj ten hlupák Harry. Ako by nestačilo, že sme susedia." rozčuľovala som sa.
„Hodím ťa do školy ?" ochotne sa ponúkol.
„Nie ďakujem, braček, ale pôjdem pešo. Prechádzka mi nezaškodí." usmiala som sa a zobrala si jablko. Obula som si čierne tenisky, pozdravila Dylana a už ma nebolo.
Otvorila som dvere od domu a ovalil ma studený vzduch.
„Bŕŕ."
Vonku vládlo sychravé počasie, preto som zvolila rýchlejšie tempo. Do školy som prišla za rekordných dvadsať minút, no len čo som vošla dnu, zbadala som ho.
Harry!
Uškŕňal sa a nemal ďaleko od smiechu.
„Ahoj Nicolsonová." pozdravil ma.
„Čo chceš ?" štekla som po ňom. Nemala som vôbec chuť sa s ním rozprávať.
„Chcel som ťa iba pozdraviť a zapriať ti pekný deň." zasalutoval a úsmev na tvári sa mu ešte viac rozšíril.
„Hmm, to sa mi nepozdáva, určite máš niečo za lubom, ako vždy." zamyslela som sa.
„Možno ťa prekvapím Nicolsonová, ale na dnes nemám prichystané nič. Ešte je len prvý deň školy a ja som nestihol nič vymyslieť." znovu sa škodoradostne zaškeril.
„Super." povedala som ironicky a obišla som ho. Keď som našla svoju triedu, vošla som dnu a sadla si úplne dozadu pri moju jedinú kamarátku Taylor.
„Ahoj." pozdravila som ju a objali sme sa.
„Ahoj, ako si sa mala tie dva mesiace, čo sme sa nevideli ?" vyzvedala Taylor.
„Neuveríš, ale skoro celé som ich strávila s Dylanom a ty ?"
„Ja viac-menej na brigáde." usmiala sa . Taylor je moja skvelá a jediná kamarátka. Poznáme sa už od škôlky, no niekedy mám pocit, že môjho brata má radšej ako mňa. Je v podstate našim ďalším súrodencom.
Do triedy vošla učiteľka a samozrejme vysvetľovala formality ako každý rok na začiatku.
Harry
Je to tu, prvý školský deň. Konečne ju uvidím po tých nekonečných dlhých dvoch mesiacoch. Nebolo dňa, kedy som na ňu aspoň na chvíľu nemyslel.
Umyl som si tvár a zišiel dolu do kuchyne, kde už sedeli rodičia a čakali na mňa.
„Dobré ráno." pozdravil som ich.
„Aj tebe, no čo, tešíš sa do školy?" vyzvedal otec.
„Viem, že to bude asi znieť divne, ale popravde veľmi."
'A hlavne na ňu.' pomyslel som si.
„Tak to už choď, aby si nezmeškal." povedal otec a zasmial sa. Mal pravdu. Musím sa poponáhľať.
Prišiel som na autobusovú zastávku, kde ma už čakal môj najlepší kamarát Oliver.
„Nazdar, bráško, ako ?" spýtal som sa.
„Čau, super, len sa mi nikam nechce ísť. A ty, ako sa máš? Ako tak pozerám, už sa tešíš na Emmu." povedal a zasmial sa.
Áno, on vie o tom, že sa mi páči. Problém je v tom, že sa k nej neviem nijako dostať. Som síce obľúbený, ale ona je naozaj oriešok. Jediná vec, na ktorú sa pri nej zmôžem, je uťahovať si z nej. Ale mám pocit, že ani ona nezaostáva a vracia mi to rovnako.
Cesta do školy prebehla v poriadku. So všetkými sme sa zvítali a dobre porozprávali, ako bolo cez prázdniny. Vošli sme do školy, avšak Emma tu ešte nebola. Oprel som sa o skrinku a čakal, kým príde, aby som ju mohol pozdraviť. Oliver sa na mne iba zasmial a išiel do triedy.
Keď sa zjavila vo dverách celá mokrá, nedalo mi to a musel som sa zasmiať. Prepálila ma pohľadom. Vymenili sme si zopár viet a každý sme sa pobrali do vlastnej triedy. Nič viac som vlastne neočakával. Učiteľka si vravela svoje, až pokým som nezapočul jednu zaujímavú informáciu, ktorá ma veľmi potešila a mohla by mi pomôcť lepšie spoznať Emmu.
