Slnečný lúč |DOKONČENÉ| ✔

47. kapitola

Venované Kurokawai, Malencia21, Magyna1234, domik5353.❤️

VALENTÍNSKY ŠPECIÁL (na želanie)❤️❤️❤️

Ďakujem za krásne komentáre a votes. Užite si časť. Bozky _Amy_january💙

(Viem, že ešte nie je Valentín, no zajtra časť nebude) 😅

Harry

Deň sa rozbehol až prirýchlo, no tešil som sa na Emmu. Stále by som ju iba bozkával. Odkedy sme si to vysvetlili, neviem sa od nej odtrhnúť.

Hneď ako som vstúpil na pôdu školy, zbadal som Emmu. Prišiel so pri ňu a rukami ju objal zozadu.

„Ahoj." povedal som jej potichu do uška.

Otočila sa a bez pozdravu sa vrhla na moje pery. Jazykom mi jemne prešla po zuboch, načo som jej vzdychol do úst.

„Zlato -" nestihol som dohovoriť, pretože mi jazykom ľahko vkĺzla do úst.

Pevne som jej stlačil boky a odtiahol som sa od nej.

„Ešte chvíľu budeš pokračovať, opriem ťa o najbližšiu skrinku a bude mi jedno, že sa niekto pozerá." na tvári sa jej objavila červeň. Pohladil som ju po líci a venoval jej ešte jeden sladký bozk. Onedlho sa mi vytratila na hodinu, ani som nevedel ako.

Vychutnával som si hodinu s úsmevom na tvári, ponorený v myšlienkach stále pri Emme.

Zacnelo sa mi, a tak som sa rozhodol, že niečo podniknem.

Emma

Pozorne som si zapisovala celý výklad učiteľky, keď vtom sa ozvalo hlasné klopanie na dvere. Všetci premiestnili svoje pohľady na dvere, iba ja som sa nepozrela. Opisovala som si ďalšie poznámky z tabule, pokiaľ moju pozornosť neodpútal jeden dôverne známy hlas.

„Dobrý deň pani profesorka. Nerád vyrušujem, avšak potrebovali by sme na hodine pomoc od slečny Nicolsonovej. Samozrejme, ak ju práve nepotrebujete." povedal až príliš milým tónom Harry. Vykúzlil ešte jeden neodolateľný úsmev, načo profesorka začala horlivo prikyvovať.

Jeho zrak padol na mňa a pohľadom ma vyzýval, aby som ho nasledovala.

S vrzgotom som sa odsunula a kráčala za ním von z triedy. Len čo sa dvere zavreli, spýtala som sa ho.

„Čo odo mňa potrebujete ?"

Hneď ako sme zašli za roh chodby, otočil sa na mňa a pritlačil ma k stene.

„Najskôr toto." povedal a vášnivo ma pobozkal.

Zasmiala som sa mu do úst a rukami si ho pritiahla bližšie.

„Potom toto." už šepkal a začal mi bozkávať krk.

Ďalší bozk mi venoval za uško a ďalší na líce.

„Harry." vzdychla som, pričom sa mi podlomili kolená. Keby ma nedržal, bola by som už dávno na zemi.

Perami sa pritlačil na tie moje, aby mi zabránil vydať čo i len hlásku.

„Za iných okolností by sa mi páčilo, keby vzdycháš práve moje meno, no teraz musíme byť potichu." hovoril tichým hlasom, pričom som cítila, že mu srdce ide vyskočiť z hrude presne tak, ako mne.

„Dobre." dostala som zo seba a snažila sa byť potichu.

Ruky premiestil na môj zadok a pritisol si ma k sebe ešte viac. Nebol medzi nami ani milimeter miesta, čiže som mohla perfektne cítiť, ako sa mi jeho mužnosť tlačí na spodnú časť bruška.

Moja túžba narastala, a tak som mu po vypukline zľahka prešla prstami.

„Zošaliem z teba." šepkal mi do ucha, keď vtom sa otvorili dvere na vedľajšej učebni.

Harry ako jediný zachoval chladnú hlavu a vsotil nás za dvere ďalšej učebne. Zatvoril za nami a oprel ma o chladnú stenu.

„To bolo o chlp." poznamenal zadýchane a položil si hlavu na moje plece.

Ja som ho však nepočúvala a zobrala som jeho opasok do rúk. Trasľavými rukami som sa ho snažila rozopnúť, no nešlo to. Zamrnčala som, načo sa Harry zasmial chrapľavým hlasom.

Chytil mi moje ruky do svojich a spojil si ich za chrbtom.

„Nabudúce ťa naučím, ako ho rozopnúť. Budeš to potrebovať." robil si zo mňa srandu, avšak ani ja som sa neubránila úsmevu.

„To nie je vtipné. Trasú sa mi ruky." priznala som, za čo som si od neho vyslúžila iba jeden chápavý úsmev.

Zobral moje dlane a doprostred každej mi vtisol nežný bozk.

„Povedal som, že si potrebujem iba odskočiť. Teraz to však naozaj potrebujem." žmurkol na mňa a pozrel sa dolu na svoje džínsy. Látka mu pevne obopínala aj tie časti, ktoré by nemala.

Potichu som sa zasmiala a pohladila ho po líci.

„Ľúbim ťa." vyslovila som s nehou, za čo som dostala ešte posledný bozk, kým sa nestratil za dverami.

Harry

To dievča so mnou robilo divy. Dokázala ma rozpáliť aj obyčajným bozkom na líce. Chcem ju mať stále pri sebe a s nikým sa o ňu nedeliť. Chcem s ňou byť keď bude chorá, nahnevaná, či naopak šťastná a usmiata. Ak toto nie je láska, tak potom už neviem.

„Hej, kočka. Na koho čakáš ?" doberal som si ju, keď som ju uvidel stáť pred školou.

Obrátila sa na mňa a na tvári sa jej pohrával úsmev, hodný najkrajšej ženy na svete. Sklopila oči a zapozerala sa na svoje topánky, akoby to bolo to najzaujímavejšie umelecké dielo.

Páči sa mi, že ju viem dostať do rozpakov.

Páči sa mi, ako na mňa reaguje.

Dokonca sa mi páčilo, že keď sa ma dnes dotkla, rozochveli sa jej ruky.

Bola tým najsladším stvorením na tejto planéte. Líčka jej vyplnila červená farba, ktorá sa mi na nej neskutočne páčila.

Podišiel som k nej, avšak nepobozkal som ju. Objal som ju, aj keď si pýtala bozk.

„Zabudol som sa ťa spýtať na jednu veľmi dôležitú vec." začal som a opatrne sa jej pozrel do očí. Pohľad mi opätovala a vyzvala ma, aby som pokračoval.

„Sesternica mojej mami má svadbu, na ktorú sme pozvaní. Chcel som sa ťa spýtať, či na ňu nepôjdeš so mnou."

„A kedy to je ?" opýtala sa so záujmom. Poškrabal som sa na krku a odpovedal.

„Tento piatok." vypúlila na mňa oči.

Zobral som ju za ruku a vybrali sa pešo domov.

„Nemám šaty. Nemám kaderníčku. Nemám nič." smutne na mňa pozrela.

„Ja to všetko zariadim. Dohodnuté ?" prikývla a nesmelo sa usmiala.