Slnečný lúč |DOKONČENÉ| ✔

17. kapitola

Šťastný nový rok želám všetkým.🌹🌹

Harry

Čakal nás posledný týždeň školy, ktorý sme našťastie mali stráviť celý na plavárni. Tešil som sa, pretože nás na plaváreň nevezmú až dokedy nezmaturujeme. Mali sme sa stretnúť o 9 pred školou. Plaváreň nie je ďaleko, no išli sme autobusom.

Emma

Nemala som vôbec chuť ísť dnes plávať. Myšlienkami som bola stále pri včerajších udalostiach s Harrym.

Keď sme prišli na plaváreň, mali sme sa dať do dvojíc, no ja som tu skoro nikoho nepoznala. Celý mesiac som sedela sama, nemala som chuť spoznávať niekoho nového.

Do dvojice ma nakoniec zadelili s jedným dievčaťom, ktoré sa volá Brooke. Vyzerala byť v pohode. Očami som sem-tam zablúdila k Harrymu. Ten sa mi vpíjal do očí. Chcel vedieť, ako sa teraz cítim a či sa s ním budem normálne baviť, nie ako na začiatku školského roku. Moja odpoveď je áno, no to mu nepoviem. Predsa len, nič zlé nespravil a ja taktiež nie. I keď mám pocit, že včerajší deň niečo zmenil.

Keď sme vstúpili do šatní, mali sme sa prezliecť a ísť do bazénu. Snažila som sa čo najrýchlejšie prezliecť, pretože presne viem, že chalani idú oči nechať na každej babe, ktorá ide do bazénu. Samozrejme, niektoré baby si to užívajú.

Rýchlo som sa navliekla do červených dvojdielnych plaviek. Okraje boli lemované bielym pásikom.

Zobrala som osušku a rýchlo sa vybrala do bazénu. Na moje šťastie som bola prvá. Vošla som do vody, ktorá bola príjemne teplá. Čakala som, kým prídu všetci. Prišli nejaké baby, no po nich nasledovali chalani na čele s Harrym. Vidno, že je obľúbený v kolektíve. Smiali sa a pomaly kráčali do bazénu. Neviem prečo, ale cesta k bazénu mi pripadá ako prehliadkové mólo.

Kráčali z nohy na nohu. Harry mal na sebe plavky bielej farby. Boli krátke, no na ňom to nevyzeralo zle. Prešiel si rukou po vlasoch. Bolo to gesto, ktoré robil pomerne často, no vo mne vyvolávalo niečo zvláštne. Chcela by som mu rukami prechádzať po vlasoch takisto. Aby som zahnala nechcené myšlienky, išla som radšej plávať. Dala som si dve dĺžky, keď sa zjavila učiteľka. Povedala, že keďže je to prvý deň, máme voľno.

Chalani sa bláznili vo vode a dievčatá naopak boli na kraji a o niečom sa rozprávali.

Po pár minútach plávania ma to prestalo baviť, a tak som sa vybrala do sauny.

Opatrne som stačila kľučku a vošla dnu.

Naskytol sa mi pohľad na pohodené biele plavky na kraji miestnosti.

Očami som prešla po miestnosti.

Na lavičke ležal Harry.

Na sebe mal prehodený malý uterák, ktorý mu zakrýval presne to, čo mal. Ruky mal za hlavou, nohy prehodené cez seba. Oči mal zavreté, na perách sa mu pohrával úsmev. V pozadí bola počuť tichá hudba.

Nevedela som, čo mám robiť. Stála som tam s otvorenými ústami neschopná prehovoriť jediné slovo.

Zrazu Harry zdvihol hlavu a otvoril oči. Zahľadel sa na mňa, no úsmev mu z tváre nezmizol.

„Zdalo sa mi, že niekto prišiel." podotkol ako keby mimochodom.

Nevenoval mi pozornosť a opäť si ľahol do pôvodnej pozície.

„Ja....ja....asi som sa pomýlila...Myslela som, že toto je ženská sauna." vykoktala som sa s udivením, prečo som z tejto situácie tak vykoľajená.