Slnečný lúč |DOKONČENÉ| ✔

9. kapitola

Preskočila som zábradlie a vošla do jeho izby. Nečudovala som sa, že jeho izba bola zladená do viac-menej čiernej a bielej farby. Dve čierne steny dodávali tejto izbe tajomný nádych.

„Máš peknú izbu." povedala som Harrymu, zatiaľ čo on si sadal na posteľ.

„Ďakujem." odpovedal a usmial sa na mňa. Opäť sa mu objavili jamky na lícach. Keď si všimol môj pohľad "snáďsinemyslíšžesisadnempriteba" povedal :

„Už som ti dnes raz povedal, že nehryziem." zasmial sa.

Pretočila som očami a posadila som sa na kraj postele.

„Takže, o čom sa chceš rozprávať?" opýtal sa ma a skúmavo sa na mňa pozeral.

„Ehm....ja....určite vieš, že som sa včera opila, aj keď sama neviem ako, no a Dylan mi povedal, že si ma doniesol domov, tak som sa chcela spýtať, čo sa vlastne včera dialo, pretože si nič nepamätám." dokončila som svoj monológ a hľadela som na Harryho.

Harry si zaplietol svoje prsty do jeho vlasov a podoprel si ruky o kolená.
Povzdychol si. Toto bude asi zlé.

„A čo všetko chceš vedieť ?" spýtal sa s nádejou v očiach, že si to nakoniec rozmyslím. No ja to ale teraz nevzdám, keď už som tu. Na to som príliš tvrdohlavá.

„Všetko." povedala som vážne a stále som pozerala na neho. Znova si prehrabol rukami vlasy a tentoraz sa narovnal a pozrel sa na mňa.

„Fajn." odpovedal napäto.

„Takže. Včera si prišla na párty u Dominica s Taylor. Taylor sa trošku viac odviazala a teba presvedčila aby si si dala za jeden niečoho tvrdého. No a potom to išlo. Dominic s Taylor a nejakými chalanmi ťa celkom slušne opili a potom sa išla hrať flaša. Sedela si pri mne a Taylor. Tá sa medzitým bozkávala s nejakým chalanom. Točilo sa a nejaký chalan si mal dať dole nohavice. A ty si od jeho boxeriek nevedela odtrhnúť oči." zasmial sa a pokračoval ďalej.

„Potom sa znovu točilo a padlo to na mňa. Mal som pobozkať dievča po mojej pravici. Tam si sedela ty. Ja som povedal nie, ale Dominic na mňa tlačil. Naštval som sa a postavil som sa. Ty si už mala tiež dosť, a tak som postavil aj teba. Prekvapivo si neodporovala a išla si so mnou. No keby som bol tak opitý ako ty, ani ja by som neprotestoval." opäť sa zasmial.

„Kráčali sme k tebe domov. Ty si ledva stála na nohách, ktoré sa ti na tých opätkoch neskutočne plietli. Prišli sme k vášmu domu, no ja som nechcel zvoniť, pretože som si myslel, že už bude Jake spať. No ty si sa začala smiať na plné hrdlo. Podarilo sa mi ťa utíšiť a potom som zakopal. Vo dverách sa zjavil Dylan, ktorý ťa čakal. Pomohol mi ťa dostať do izby, no potom odišiel, pretože sa vraj v tebe sklamal. Položil som ťa do postele, no neprezliekol som ťa, aj keď spalo by sa ti pohodlnejšie, pretože som si myslel, že by si sa potom mohla na mňa hnevať. Potom som odišiel cez balkón po strome. A mimochodom, celý večer si ma ignorovala a ani raz si sa na mňa nepozrela. Teda pokým si sa neopila." dokončil svoj monológ, počas ktorého sa celý čas pozeral pred seba na stenu.

Celý čas som ho pozorne počúvala, aby mi neuniklo ani jedno slovo.

On...ma mal pobozkať? Mohol túto situáciu využiť, pobozkať ma a spraviť nebodaj niečo horšie, no neurobil to.
Som prekvapená, ako sa zachoval a som mu za to úprimne vďačná.

Správala som sa k nemu hrozne, aj keď on mi celý večer pomáhal. A povedzme si úprimne, moc som mu to neuľahčovala. Dokonca predpokladal, že Jake už spí a že keď ma prezlečie, budem sa hnevať. Je prekvapivé, že už k nemu necítim takú nenávisť, ako napríklad na konci minulého roka.

„A....a ty si nepil ?" opýtala som sa.
Naozaj Emma? Práve si sa ho spýtala tú najväčšiu hlúposť. Do kelu!
Harry sa iba zasmial a odpovedal mi.

„Pil som, to máš pravdu, no keď som videl teba a že potrebuješ pomôcť, akoby som ihneď vytriezvel." povedal a konečne sa pozrel na mňa. Keď ma uvidel povzdychol si. Sedela som so sklonenou hlavou a nervózne som si hľadela do rúk.

Harry

Sedela na posteli a sama nevedela, čo má povedať. No ja na jej mieste by som sa správal tak isto, keby som sa práve toto dopočul.

„Ďakujem a.....ja prepáč. Veľmi ma to mrzí, že som sa takto ku tebe správala. " povedala a začala jej stekať po líci slza. Len to nie. Nedokážem sa na ňu pozerať, keď plače.

Posadil som sa pri ňu a chytil som ju za tvár. Najskôr so sebou mykla, no potom ma nechala držať ju. Palcom som jej jemne zotrel slzu, ktorá sa jej kotúľala po líci. Vzlykla, a tak som si ju privinul bližšie k telu. Neprotestovala a objala ma okolo krku. Ja som svoje ruky obmotal okolo jej pása. Pritlačila sa na mňa ešte viac a ja som mohol dokonale cítiť teplo z jej tela. Po dlhej chvíli sa odo mňa odtiahla a s uplakanými očami sa na mňa pozrela.

„Vieš, to ako si hovoril, že Dylan sa vo mne sklamal. Mňa to veľmi mrzí, len on si to nedá vysvetliť." povedala a znovu sa jej spustili slzy. Naozaj mi nerobí dobre, keď plače. Znovu som jej chytil tvár do mojich rúk, no tento krát som jej líca prekryl celými dlaňami. Cítil som, aké horúce ich mala. Keď sa jej dych konečne ustálil, prehovoril som.

„Kľud, Em, všetko sa vysvetlí, Dylan sa umúdri a nebude sa hnevať." pošepkal som jej. Ona sa trhane nadýchla a chytila sa mojich rúk.

„Nie, ty si ani nevieš predstaviť, aký bol naštvaný." povedala smutne.

„Neboj sa, ja sa s ním zajtra porozprávam a všetko mu vysvetlím. Sľubujem." povedal som jej a usmial som sa. Ona sa pokúsila vyčariť na svojej tvári úsmev tiež, no vznikla z toho len nejaká čudná grimasa. Pre tento krát som potlačil chuť sa zasmiať, pretože by sa to vážne nehodilo, tak som ju radšej pohladil po chrbte. Jej dych sa ustálil a ja som mohol počuť ako si vydýchla. Sedeli sme v objatí, slová neboli potrebné. Ja som si užíval túto chvíľu a Emma to potrebovala. Keď sme sa od seba odtiahli, Emma prehovorila.

„Ešte raz ti veľmi ďakujem, Harry." povedala a usmiala sa na mňa.

„Nie je za čo. Pre teba všetko." opätoval som jej slová a tiež som sa na ňu usmial.

„Ja.....už by som mala ísť." povedala neisto, no ja som sa potichu zasmial.

„Jasné. Poď." povedal som jej a potiahol ju za ruku. Bol som prekvapený, že mi ju nevytrhla z tej mojej.

Prešli sme na balkón, kde sme obaja preskočili zábradlie. Tento krát sa ma chytila sama. Pevne som ju držal, kým sa nedotkla konárov stromu a opatrne neprešla na druhú stranu. Keď sme boli obaja na druhej strane, objala ma. Nebolo to obyčajné objatie. Bolo to niečo ako poďakovanie, za všetko, čo som pre ňu urobil. Objatie som jej vrátil a usmial som sa na ňu. Spolu s úsmevom mi zakývala a vybrala sa do vnútra svojej izby. Ešte chvíľu som tam stál, usmievajúc sa a potom som sa vybral aj ja do svojej izby.

Opäť som zaspával s úsmevom na tvári, ako skoro stále v posledných dňoch. No teraz som sa nemusel obávať, že by ma budili nejaké nočné mory.

Emma

Po tom, ako sme si to s Harrym vysvetlili, ma ovládol dobrý pocit. Už som bola pokojná a vysmiata ako slniečko. Vyšla som zo sprchy a chystala sa do postele. Ľahla som si a rozmýšľala som nad dnešným dňom.

Harry mi pomáha, ako nikto iný. Možno nebude nakoniec taký zlý. No vraví sa, že človek sa nemení zo dňa na deň. Neviem teda, čo si mám myslieť. No fakt, že ma nepobozkal aj keď mohol, mi dodáva pocit, že mu môžem veriť.

S pokojnou mysľou som upadla do ríše snov.

Ahojteee opäť. Prinášam vám ďalšiu časť a s ňou aj prekvapenie🤤❤️... Od piatku až do Štedrého dňa budú každý deň vychádzať nové časti🤣..Tešíte sa? Pretože ja áno 😂. Tak užite si časť, dúfam, že sa páči a keď tak zanechajte nejaký ten vote alebo koment. Ďakujem, ste skvelí.❤️❤️ _Amy_january