Slnečný lúč |DOKONČENÉ| ✔

33. kapitola

Rýchlym krokom som prešiel pri jej dvere a zaklopal. Nič.

Pomaly som otvoril dvere a potom som ju uvidel.

Spala.

Schúlená na posteli v klbku si spokojne odfukovala.

Nemohol som sa na ňu hnevať. Nie, keď som ju videl.

Spokojný úsmev na tvári, ruky založené pod hlavou.

Prešiel som pri posteľ a posadil sa vedľa jej. Pohladil som ju po chrbte, no s ňou to ani nehlo. Povzdychol som si, avšak usmial som sa. Bola rozkošná, avšak zároveň krehká a zraniteľná. Presne toto mi dodávalo pocit, že ju musím neustále chrániť.

Ľúbim ju a nedovolím, aby sa jej niečo stalo.

Nakoniec som vzdal dnešný plán ju niekam zobrať a posadil som sa do kresla pri jej stolíku. Usalašil som sa a pozrel na jej nástenku. Na jej zozname sa nič nezmenilo a na druhom mieste bol stále Paríž. Hneď vedľa, bola fotografia z nášho výletu. Musel som sa usmiať, ako skoro vždy, keď ju vidím.

Po chvíli sa aj mne začali zatvárať viečka a upadol som do slabého spánku.

Zobudil som sa až na zvonenie telefónu. Rýchlo som ho zodvihol, aby som nezobudil Emmu. Volal mi Oliver, no ja som mu iba rýchlo vysvetlil, že nemôžem.

Neskoro.

Emma už otvárala oči a keď ma uvidela, sladko sa usmiala. Podišiel som k nej a vlepil jej pusu na spánok.

„Dobré ránko." povedal som ironicky a trochu vyčítavo sa na ňu zahľadel.

„Dobré." odpovedala, no chvíľu jej trvalo, kým si uvedomila, prečo sa na ňu tak pozerám.

Najskôr sa zamračila a potom na mňa ospravedlňujúco pozrela.

„Prepáč." ospravedlňujúco na mňa pozrela.

„To nevadí. Nie si hladná ?" spýtal som sa zvedavo.

„Ani nie. Skôr mám chuť na niečo iné." povedala a lišiacky na mňa pozrela.

„A čo by ste si dali, slečna Nicolsonová ?" spýtal som sa provokatívne a preliezol na ňu.

Usmievala sa od ucha k uchu a ruky mi zaplietla do vlasov.

„Vás." zašepkala a spojila naše pery.

Majetnícky som sa jej dobíjal do úst. Bozky mi opätovala s rovnakou vášňou. Rukami mi zašla pod tričko a trochu ho vyhrnula. Jej chladné prsty behali po mojich svaloch, na čo moje telo reagovalo až pridobre.

„Emma." zašepkal som túžobne a uhryzol ju do ucha.

Ona mi na oplátku prevliekla tričko cez hlavu a očami mi behala po tele.

„Budete sa iba prizerať, slečna ?" provokatívne som podvihol obočie, na čo ma iba prepichla pohľadom a zvalila ma na chrbát. Sedela mi na panve a ja som sa modlil, aby sa príliš nevrtela.

Chytil som ju za boky a pritisol ku mne ešte viac.

Pozerala na mňa zhora, bola pri tom veľmi sexi. Vlasy jej padali na všetky strany, no bola rozkošná.

„Pobozkaj ma, Em." poprosil som a pozrel jej priamo do očí. Lišiacky sa na mňa uškrnula a prisala sa mi na pery. Jej bozky boli ako droga. Boli návykové a ja si myslím, že práve teraz som na nich závislí.

Odtiahla sa odo mňa, no perami putovala dole mojím krkom, až na kľúčne kosti, po ktorých prešla jazykom. Stlačil som jej pevnejšie boky. Dobre vedela, čo to so mnou robí. Pokračovala stále nižšie a nižšie až sa dostala k môjmu bruchu. Jemne mi sala kožu na ňom. Rozhodla sa ísť ešte nižšie, a keď už bola pri leme mojich boxeriek, musel som ju zastaviť.

„Tak toto teda nie." povedal som a vedenie som prevzal do vlastných rúk. Prevrátil som ju pod seba a opäť sa venoval jej perám.

„Nepáči sa vám to ?" spýtala sa potmehúdsky, no aj tak vedela odpoveď.

„Práve naopak. Len sa bojím, že keby si ešte chvíľu pokračovala, musel by som ťa oprieť o tú stenu." povedal som a priamo jej pozrel do očí.

„O tú stenu ?" spýtala sa opätovne a prstom ukázala na stenu za nami.

„Presne tak." pritakal som, pričom som ju stále sledoval.

„Hups." povedala nevinne, keď sa rozkrokom obtrela o ten môj. Och.

„Emma, dobre viem, čo máš za lubom." povedal som, no nevyhol som sa úsmevu.

„A plánuješ s tým niečo spraviť ?" spýtala sa znovu nevinne, na čo som sa zasmial.

„Samozrejme, no nie dnes." povedal som a zodvihol sa z postele. Nasmeroval som si to do kúpeľne, do ktorej som sa musel zamknúť.

Počul som iba tichý chichot z izby.

Emma

Harry prichádzal späť do izby, no ja som sa stále trochu smiala. Páčilo sa mi na neho pozerať a na jeho trpiteľský výraz.

Otvoril dvere a pozrel sa na mňa tým svojím typickým úškrnom. Medzitým si zapínal opasok a prichádzal späť ku mne.

„V poriadku ?" spýtala som sa s miernym úsmevom, ktorý sa mi pohrával na perách.

„V najlepšom." odpovedal rovnako a ľahol si späť ku mne.

„Čo ideme robiť ?" spýtal sa zaujato, pričom si stále prezeral moju tvár, ako by si chcel zapamätať každý kúsok z nej.

„Nešli by ste si zahrať aktivity ?" vtrhol nám do izby Dylan s otázkou.

„Odpoveď prišla sama." povedala som a zasmiala sa.

Postavili sme sa a zamierili si to do Dylanovej izby.

Harry

Musel som ukázať slovo PES.

Vyhrával som, no teraz hádali obaja. Emma aj Dylan.

Dal som sa na štyri a začal som vrčať. Pomaly som sa približoval k Emme, no napokon som vyštartoval. Prevalil som ju na zem a začal som jej lízať nos a líce. Emma ma rukami odtláčala a popritom sa smiala.

„Harryyyy. Fuj." hovorila pomedzi smiech.

Dylan sa na nás poriadne zabával, čo mi však neprekážalo.

„Si ako pes." zasmiala sa Emma, no hneď nato som sa od nej odtiahol.

„Bingo. Si šikovná." povedal som a pobozkal ju za odmenu.

Dylan spravil grimasu a Emma mi niečo šepkala do ucha.

Nikoho som nevnímal, iba som si tieto chvíle ukladal do pamäti. Nechcem na ne nikdy zabudnúť.

„Harry som už unavená." prosíkala Emma, aby sme už išli spať. Zdvihli sme sa a zamierili si to rovno do jej izby.  

Ahojteee. Pekný večer želám všetkým. Dnešná časť trošku neskoro, no snažila som sa. Ďakujem za každý vote alebo komentár...dievčatá...vy vždy viete, ako ma potešiť💖💖💖. Dúfam, že sa vám časť páčila a užite si ešte víkend😊. Bozky _Amy_january💋