Slnečný lúč |DOKONČENÉ| ✔

30. kapitola

Emma

V škole bola opäť nuda, keďže sa už učíme každý vo svojej triede. Harry tu nie je a ja sa bez neho nudím. Kreslila som si do zošita balóniky a rôzne iné nezaujímavé predmety.

Cez prestávku sme sa zopárkrát videli a pozdravili sa. On išiel do svojou partiou a ja zas s Taylor, ktorú som nevidela už pekných pár týždňov.

„Tak rozprávaj. Chcem počuť všetky podrobnosti." povedala a zachichotala sa. Pohľad smerovala na Harryho, aby som vedela, na čo naráža.

„V Paríži bolo skvele." povedala som akoby nič, pretože som vedela, že ju to naštve.

„Nemyslela som Paríž." hodila na mňa karhavý pohľad.

Všetko som jej musela dopodrobna porozprávať cez obedovú prestávku, a až potom bola spokojná.

„Aaaa." výskala ako malé dieťa, keď dostane novú hračku. Iba som sa na nej zasmiala.

„Zdravím, dámy." pozdravil sa Harry a prisadol si k nám.

„Ahoj." povedala som nesmelo, no to sa už Taylor dvíhala od stola.

„Ja sa už aj tak ponáhľam na hodinu." oznámila Taylor nepresvedčivo, pričom skrčila smiechom nos.

Harry sa zasmial, a takisto som sa smiechu neubránila ani ja.

„Tak ahoj, vidíme sa po škole." dopovedala Taylor a zmizla za dverami.

„Po škole ?" spýtal sa Harry prekvapene.

„Taylor chcela ísť na zmrzlinu, tak sme sa dohodli na poobedie." povedala som milo a vyčarovala som úsmev na tvári. Harry mi ho s potešením oplatil.

„A vadilo by, keby som sa pridal aj ja ?" spýtal sa a poškrabal sa na šiji.

„Vôbec nie a myslím si, že ani Taylor." odpovedala som s nadšením.

„Hádže po tebe očkom, ak si si nevšimol." povedala som a čakala na jeho reakciu. Keď Taylor zistí, čo som si vymyslela, asi ma zabije.

Harry zvraštil tvár, na čo som vybuchla do nekontrolovateľného smiechu.

„Musím ísť aj ja. Poobede sa vidíme,.... Andrews." povedala som a postavila sa na odchod.

„Už sa ma určite nevieš dočkať,..... Nicolsonová." opätoval mi pozdrav a každý sme sa rozišli do svojej triedy s úsmevom na tvári.

Popravde, celý deň som sa usmievala ako slniečko. Neviem, čo za to môže, alebo kto, ale páči sa mi to.

*

S Taylor sme na Harryho čakali pred školou. Keď vyšiel z dverí, Taylor ho objala na znak pozdravu. Harry to však bral inak kvôli tomu, čo som mu povedala cez prestávku. Ja som sa na nich dobre zabávala. Harry sa od nej odťahoval a Taylor sa na neho usmiala.

Nervózne prišiel pri mňa a chytil ma okolo pásu.

„Ahoj." povedal láskavo, pričom sa mi pozrel do očí.

„Ahoj." pošepkala som mu do hrude, keď ma objímal.

Keď sme sa od seba odtiahli, Taylor sa usmievala ako tá najžiarivejšia hviezda.

Harry si nervózne zakašľal a spýtal sa.

„Ideme ?" prikývla som a všetci traja sme sa vybrali k jednému neďalekému námestí, ktoré lemovalo jazero.

Podišli sme k zmrzlinovému stánku a vypýtali si zmrzlinu. Ja som si dala čerešňovú a Harry vanilkovú.

Presne ako jeho vôňa.

Taylor si dala orieškovú a všetci sme sa vybrali pri jazero.

„Daj mi ochutnať!" vypýtala si Taylor a ja som zmrzlinu priložila k jej perám. Keď ju išla oblízať, pritlačila som jej ju na tvár.

„Héj!" vypískla.

Ja som prepukla v smiech, ktorý sa nedal zastaviť. Keď som sa otočila na Harryho, jeho zmrzlina pristála na mojej tvári. Prekvapene som zostala stáť a s iskričkami v očiach som na neho pozerala.

„Pomstil som ťa, Taylor." povedal Harry a pozrel na Taylor. Tá sa začala smiať ešte väčšmi.

„Pomsta...." hovorila som a približovala sa k nemu.

„Ešte len prichádza." hovorila som tajomným hlasom a zrazu som sa rozbehla k nemu.

Keď som bola už úplne pri ňom, zastavil ma jediným pohybom ruky, keď ma zodvihol do náručia a rozbehol sa so mnou popri vodu. Ja som svoju špinavú tvár od zmrzliny, medzitým so smiechom utierala do tej jeho. Zastavil so mnou a zatočil. Keď sme sa upokojili, prehovoril.

„Asi je naozaj pravda, že pomsta je sladká." povedal a zlízal mi zmrzlinu zo špičky nosu.

Zatajila som dych a snažila sa upokojiť. Nedokázala som nič povedať, iba sa ho silno držať a hľadieť mu do očí. Pocity sa vo mne doslova búrili. Cítila som, ako som bola natlačená na jeho telo takisto, ako on na mňa.

„Lepia sa mi oči od tej zmrzliny. Musím sa niekde utrieť." povedal a v očiach sa mu preblysla hravosť.

„Na to ani nemysli." upozornila som ho a výstražne mu pozrela do očí.

Nereagoval a svoju zamazanú tvár schoval v mojom krku.

„Harry." povzdychla som si so smiechom a ruky si vplietla do jeho vlasov.

„Prosím?" mrmlal mi do krku, ale stále neprestával. Moje tričko aj krk bol celý od zmrzliny.

„Pre...pre....prestaň.... Harry!" vykríkla som chichotajúc sa.

„Takto kričíte moje meno aj zo spánku, slečna Nicolsonová ?" spýtal sa a konečne ma pustil na pevnú zem.

Nesúhlasne som pokrútila hlavou a pozrela mu do očí.

„Opäť sa červenáte." povedal a strčil mi nezbedný prameň vlasov za ucho.

Taylor si odkašľala a tým upriamila našu pozornosť. Stála opretá o strom so založenými rukami a pozorovala nás.

„Naozaj po mne ide ?" spýtal sa Harry a zatváril sa kyslo.

„Spýtaj sa jej." odpovedala som so smiechom a pohla sa k Taylor.

Harry nezaostával a dobehol ma.

Prišli sme k Taylor, ktorej zas trónil na tvári obrovský úsmev.

„Ideme ?" spýtala som sa, aby som prerušila túto trápnu situáciu.

Obaja pokývali hlavou na znak súhlasu a vybrali sme sa domov.

Taylor sme odprevadili ako prvú a my sme pokračovali v ceste.

Boli sme pred mojím domom, keď sme zastali.

„Zajtra musíme urobiť ten projekt. Nemáme už moc času." povedal Harry, na čo som súhlasne prikývla.

„Fajn. Tak zajtra u mňa." povedala som a usmiala sa. Úsmev mi opätoval a odišiel.

Sledovala som ho, až kým nezmizol za svojom bráničkou.

Vybrala som sa dovnútra a išla rovno pod sprchu. Potrebovala som zo seba zmyť všetky dnešné pocity.

Pred spaním mi ešte pípla správa, na ktorú som však neodpísala, iba som sa usmiala sama pre seba.

H: Ďakujem za dnešný deň. ♥

Ahojteee. Páči sa vám príbeh ? Ak áno, tešte sa na najbližšiu kapitolu (Magyna1234😉💪) Ďakujem za všetky krásne komentáre, vote a za veľkú podporu od VÁS❤️😍😍. Dievčatá vám ďakujem za komentáre, ktoré vždy zahrejú pri srdiečku❤️❤️❤️....Viem, že sa opakujem, ale tak to cítim...Bozky _Amy_january😘