Slnečný lúč |DOKONČENÉ| ✔

64. kapitola

Všetkým želám pekný prázdninový deň😊. Dnes vám prinášam poslednú kapitolu, zajtra bude epilóg💖 (dúfam, že sa vám bude páčiť, dala som si na ňom mimoriadne záležať, niekoľkokrát som ho celý prepísala😜). Chcem vám poďakovať za všetky komentáre a votes💕. Vždy ma potešíte nejakým krásnym komentárom😍. Užite si kapitolu a vidíme sa (snáď) zajtra🤔😎.

Bozky_Amy_january💋💋

Harry

Aby som ani ja nevyšiel z formy, bol som si ráno zabehať. Slnko už poriadne hrialo, čo zapríčinilo, že som sa aj pekne spotil. Keď som sa vrátil späť na apartmán, Emma ešte stále spala.

Ležala uprostred našej veľkej posteli, zabalená do krémovej prikrývky. Vlasy mala rozhádzané všade naokolo, čo ju robilo ešte viac živočíšnou. Oblá tvár, pootvorené pery. Mohol by som ju sledovať donekonečna a nikdy by ma to neomrzelo.

Podišiel som bližšie, no keď som si uvedomil, že by si mala ešte chvíľu pospať, nechal som ju spať a vošiel do kúpeľne.

Rýchla, studená sprcha mi spravila veľmi dobre. Cítil som sa ešte lepšie, ako keď som si išiel zabehať. Obmotal som si uterák okolo pásu a vyšiel som z kúpeľne.

Emma už nebola v posteli. Všimol som si však, že dvere na terasu sú otvorené.

Vstúpil som na drevenú terasu, ktorá pod náporom mojej váhy zavŕzgala. Emma ihneď otočila hlavu a pozrela na mňa.

Bola vo vírivke, očividne nahá.

„Dobré ráno. Bol si behať ?" opýtala sa a venovala mi jeden láskyplný úsmev.

Prikývol som a pristúpil bližšie k nej. Naozaj som sa chcel presvedčiť, či na sebe nemá nič.

„Donesieš mi prosím tvoje tričko, láska ?" pozrela na mňa veľkými očami.

Pozrel som sa naokolo a keď som zistil, že nikde nie je žiadne oblečenie, domyslel som si, že sem prišla nahá. Pre tentoraz som to nechal tak a priniesol jej tričko aj osušku.

„Nech sa páči." povedal som trochu mrzuto a podal jej veci. Viem, že na mňa volala, ale ja som musel odísť. Potreboval som si to nechať prejsť hlavou. Priveľmi žiarlim.

Keď sa vrátila dnu, už oblečená, prišla bližšie ku mne. Sedel som na okraji postele.

„Stalo sa niečo ?" znepokojene na mňa pozrela.

„Prepáč." pošepkal som a pritiahol si ju do objatia. Páčilo sa mi, že som mohol cítiť moju vôňu na nej.

Emma

Zostávajú nám posledné dva dni dovolenky a ja ich rozhodne nemienim premrhať na pláži. Podarilo sa mi Harryho presvedčiť, aby sme si išli pozrieť ešte nejaké pamiatky tu, v Riu.

Celý deň sa sťažoval, že je unavený a chce ísť spať. Podľa mňa sa chce iba vyhrievať na slniečku a ležať na pláži.

„Posledná fotka a môžeme ísť." zahlásila som a mohla som si všimnúť, ako sa Harrymu zvlnili kútiky úst do pôvabného úsmevu.

Jeden sladký bozk a presvedčil aj mňa, že by sme sa už mali vrátiť.

Bolo niečo po tretej a s Harrym sme sa išli prejsť do centra. Keďže cestu sme už poznali naspamäť, mohli sme si naplno užívať atmosféru, akú nám Rio ponúkalo.

„Milujem to tu." povedala som zasnene a pozrela sa navôkol.

„A ja som si myslel, že miluješ mňa." povedal Harry a na tvári sa mu usadila smutná grimasa.

„Samozrejme, že ťa milujem, Harry." pozrela som na Harryho, no keď som uvidela jeho úškrn, ktorý sa snažil zamaskovať, vedela som, že vôbec nebol smutný.

Pokúsil sa ma pobozkať, ale nedovolila som mu to. Nech si zapamätá, že to sa nerobí.

Kráčali sme pod starou murovanou bránou, keď vtom okolo nás niekto prebehol. Bol to nejaký muž, ktorý ma chytil za ruku a poriadne potiahol. Spadla som na zem a dopadla na zápästie, v ktorom som ucítila obrovskú bolesť.

Harry bol našťastie rýchly a chytil muža za tričko. Oprel ho o stenu a začal mu „maľovať" po tvári.

Akonáhle som počula, ako vyslovuje moje meno, otvorila som oči. Kľačal predo mnou a jeho teplý dych som cítila na svojej tvári.

Tvár mi zobral do svojich rúk a oprel si čelo o moje.

„Si v poriadku ? Nebolí ťa niečo ?" strachoval sa.

„Moje zápästie." povedala som iba a ruku som natiahla k nemu. Opatrne ho uchopil, avšak aj tak to zabolelo.

„Poď, musíme ti to obviazať. Máš to narazené, bolesť však prejde a zajtra budeš fit." snažil sa ma uchlácholiť.

Celú cestu sme kráčali v tichosti, nikto neprehovoril. Obaja sme boli zahĺbení vo svojich vlastných myšlienkach a premýšľali sme.

Na izbu sme sa dostali bez ďalších ťažkostí. Harry bol na recepcií vypýtať obväz a nejakú mať.

„Poď ku mne." povedal a pozval ma, aby som si k nemu prisadla na posteľ.

Poslúchla som ho a sadla mu na kolená.

„Kde ťa to presne bolí ?" spýtal sa a pozrel mi do očí. Chvíľu som na neho hľadela a potom mu vtisla letmý bozk.

Ukázala som mu miesto, ktoré mi následne obsypal bozkami.

„Prečo ťa nedokážem ochrániť ?" bolestne na mňa pozrel a zahľadel sa mi do očí.

„Neber si to tak Harry. Bola to len náhoda a ak aj nie, nemôžeš za to." pohladkala som ho po líci a následne som ho naň pobozkala.

„Ľúbim ťa." povedala som a hneď ako mi opätoval tieto krásne slová, začal mi starostlivo obväzovať ruku.

Harry

V mysli mi stále vírila myšlienka, že nedokážem Emmu pred ničím ochrániť. Aj keď som pri nej, nedokážem to. Bolela ma z toho každá končatina.

Emma spokojne oddychovala na mojej hrudi. Obviazané zápästie mala položené na mojom srdci. Pocítil som náhly príval citov, keď som pozrel na jej krásnu tvár.

Usmievala sa. Na perách mala jemný úsmev, ktorý by som si bežne v takejto tme nevšimol.

Ľúbi ma. Ľúbi ma aj s mojimi chybami. To, že ju nedokážem pred všetkým ochrániť, jej očividne neprekáža, netrápi ju to.

Ona však vie, že tu pre ňu vždy budem.

Uvedomil som si, že chcem, aby táto chvíľa trvala navždy. Ale hneď nato som túto myšlienku odohnal, pretože chcem, aby sme prežili mnoho ďalších a ešte krajších momentov.