Slnečný lúč |DOKONČENÉ| ✔

40. kapitola💕

40. kapitolaaaa (ja sa tak teším a vy?😜)

Všetkým tým, ktorý sa ocitli v podobnej situácií. Ľúbim vás a ďakujem. Ste pre mňa to najcennejšie. 💖💕

Harry

O týždeň neskôr som kráčal do školy. Išiel som pešo, aby som si opäť trochu prečistil hlavu. Posledné obdobie môjho života som nesmierne šťastný. Mám pri sebe osobu, ktorú nesmierne ľúbim. Stačí jeden pohľad na ňu a som v oblakoch. Pri Jessice som to nikdy nezažil. Myslel som si, že ju ľúbim. Až teraz si uvedomujem, že som ani len netušil, čo slovo láska znamená. Nie je to o tom, mať iba niekoho rád. Je to o tom, že keď toho človeka uvidíte, na malý moment sa vám zastaví srdce a stiahne žalúdok. Dotkne sa vás a vy máte pocit, že pod teplom jeho ruky sa idete roztopiť. Je to o tých všetkých spoločný chvíľach, ktoré by ste nechceli prežiť s nikým iným. Je to o dobrom, ale aj o zlom. Keď prekonáte všetky prekážky, potom si môžete povedať, že ste víťaz.

Z mojich myšlienok ma vytrhol Dominic, ktorý sa zrazu objavil pri mne.

„Čau." pozdravil veselo, no mňa jeho spoločnosť netešila.

„Ahoj." odzdravil som mu bez štipky záujmu a otočil hlavu do predu.

„Počuj, neskočíme niekedy spolu von ?" spýtal sa nadšene.

Neodpovedal som, iba som hľadel pred seba a zvolil som svižnejšie tempo chôdze.

„Na tej párty si vyzeral byť v pohode chalan. Tak čo, prijímaš moju ponuku ?" zastavil predo mnou.

„Na tej párty, kde si mi dal za úlohu pobozkať dievča, ktoré bolo zjavne pod vplyvom alkoholu. Na tej párty, kde si niekoľkým dievčatám zamiešal niečo do nápoja." povedal som hrubým hlasom, pričom som náročky nespomenul meno Emmy.

„To dievča, nebola to náhodou Emma ?" zaškeril sa. Do frasa!

„Bola, ale ju z toho vynechaj." prerývane som sa nadýchol.

„Hej, všimol som si, že sa okolo nej motáš." povedal posmešne, ruky si strčil do vreciek a pokračoval.

„Najskôr by ale musela odolať mne. Daj si na mňa pozor, Andrews." vypľul Dominic a zasmial sa.

Nevydržal som to. Vrazil som mu päsťou do nosa, z čoho zostal očividne vykoľajený. Prekvapene na mňa pozrel, no ihneď sa spamätal. Vykročil proti mne, a tak sa strhla medzi nami bitka. Nevedel sa poriadne byť, čiže som bol v prevahe. Dával som si však pozor, aby som nespravil niečo, čo by som potom mohol ľutovať. Mne sa ušla iba jedna rana do pery, avšak Dominic bol na tom oveľa horšie. Zliezol som z neho a podotkol som.

„Emmy sa ani len nedotkneš, je ti to jasné ? Inak si môžeme dnešok zopakovať." nahnevane som na neho pozrel a obišiel ho.

Trvalo pekných pár minút, kým som sa ako tak upokojil. Do školy som prišiel rozzúrený a neskoro.

Poponáhľal som sa na hodinu, no ešte predtým som sa išiel umyť na toalety. Ospravedlnil som sa profesorke, a po zvyšok hodiny som musel dávať sakramentský pozor.

Cez prestávku som hľadal Emmu, no nikde som ju nemohol nájsť. Strachoval som sa o ňu. Hlavne po tom, čo sa stalo ráno. Bál som sa, aby jej Dominic neublížil.

No tak, Em, kde si ?

Písať jej správu je úplne zbytočne, keďže mi aj tak neodpíše. Harry, mysli.

"Skúsim jej zavolať." svitlo mi.

Vytočil som jej číslo, a na tretie pípnutie mi zdvihla ospalým hlasom.

„Prosím." znela nevinne, avšak teraz som sa musel sústrediť na iné veci, nie na to, aká je rozkošná.

„Kde si ?" skoro som vykríkol. Tlkot svojho srdca som počul až niekde vo svojom hrdle.

„Doma. Som chorá, a tak spím." odfúkol som si a pocítil som obrovskú úľavu, že je v poriadku.

Nehnevala sa. Nehnevala sa, že som ju očividne zobudil. Dokonca hovorila na mňa milým a láskavým hlasom.

„Ľúbim ťa. Tak veľmi ťa ľúbim, Em." musel som jej to povedať. Musel som jej povedať, aká je úžasná. Naozaj to bol dôvod, pre ktorý som jej to povedal ?

„Aj ja teba, Harry. No teraz idem spať ak ti to nebude prekážať." zasmiala sa jemným hláskom a ja s ňou.

„Rýchlo sa vylieč." stihol som povedať ešte predtým, ako zavesila.

Emma

Celý deň som preležala v posteli s horúčkou a nádchou. Mama mi každú hodinu nosila horúci čaj, no ja som ju zastavila, aby si aj ona oddýchla. Predsa len, ja si čaj kľudne urobím sama. Mama sa teda išla venovať Jakeovi a ja som sa opäť zababušila do postele.

Zaspala som sladkým spánkom, no zobudila som sa na to, že sa mi sníval hrozný sen. Neviem už, ani o čom bol, avšak zľakla som sa. Na čele sa mi vytvorili kvapôčky potu, a tak som prešla do kúpeľne, aby som si ovlažila tvár. Vrátila som sa do izby a natiahla na seba župan.

Zrazu začal niekto klopať na balkónové dvere. Mohla som trikrát hádať, že to bol Harry. Ani tento raz som sa nezmýlila a ihneď som dvere otvorila.

„Želám krásny deň, princezná." pousmial sa a chcel ma pobozkať, na čo som sa odtiahla. Zamračil sa a posmutnel.

„Aj tebe, ty môj záchranca, no dnes ma nemôžeš pobozkať, pretože som chorá, ak si si nevšimol." predniesla som so smiechom a pohladila som ho po vlasoch. Až teraz som si všimla jeho rozťatú peru a plné ruky.

„Čo sa ti stalo ?" spýtala som sa a prstom mu opatrne prešla po pere.

„To je nič." sykol a hlavu odo mňa odtiahol nabok.

„Doniesol som ti teplú deku a notebook." povedal, aby som nemala šancu sa ho spýtať na tú ranu.

„To je od teba veľmi milé, no nemusel si si robiť starosti." povedala som, pričom Harry pokladal veci na posteľ.

„Ale musel, si predsa moja." povedal srdečne a objal ma, keď už nič iné. Hlavu zaboril do môjho krku a pošepkal.

„Chýbala si mi."

„Aj ty mne, no mal by si ísť, pretože ešte ochorieš aj ty." snažila som sa ho odtlačiť, avšak stisk nepovolil.

„Ak by to znamenalo, preležať celý deň v posteli s tebou, tak ochoriem veľmi rád." povedal a usmial sa.

„Načo si vlastne priniesol ten notebook ?" zmenila som tému.

Podišiel k posteli, zobral deku a prehodil mi hu cez plecia. Potiahol ma za ruku a vliezol so mnou do postele. Zapol notebook, pustil nejaký náhodný film. Pritiahol si ma k sebe a pobozkal na spánky.

„Presne na toto." povedal nežne a ja som si spokojne vydýchla na jeho hrudi.

Celý film ma bozkával na krku, prsiach, za uškom a na vlasy. Smiala som sa na jeho šteklivých vlasom a zároveň som prežívala chvíle s osobou, ktorú nadovšetko milujem.