Slnečný lúč |DOKONČENÉ| ✔

14. kapitola

„Inak, viem, že klameš. Chcela si mi to iba vrátiť. Vieš, mňa neoklameš. " povedal akoby nič a vyčaroval úsmev na svojej tvári.

Ja som iba nastavila pokerface, na čo sa Harry zasmial.

„Poď sem. " povedal a znovu ma stiahol do objatia. Prečo mám také pomalé reflexy a proste mu v tom nezabránim ? Chcem ho vlastne zastaviť ?

Do triedy vtrhla profesorka.

„Chcete mi povedať, že to už máte ? " skríkla, na čo sme obaja s Harrym až nadskočili od ľaku. Harry si posunul stoličku na pôvodné miesto, kým pri nás prišla profesorka.

Zobrala si papier s príkladmi do ruky a začala si ho prezerať.

„Fajn, môžete ísť. " povedala hnusne a odišla.

„Prepáč, nechcem ti robiť problémy. " povedal Harry a vošiel si rukou do vlasov. Jemne si za ne zaťahal. Toto gesto robil často.

„Veď sa nič hrozného nestalo. " povedala som a usmiala som sa, aj keď som vedela, že to nebola až tak celkom pravda. Jeho dotyky na mňa pôsobili inak ako všetky ostatné. Stačí jeden dotyk a ja sa ihneď zachvejem. Všimla som si však, že Harry to má tak isto.

Úsmev mi opätoval a začali sme si baliť veci. Vyšli sme z triedy a každý sa vydal smerom ku svojej skrinke. Zamkla som si v nej učebnice a otočila som sa na odchod. Bolo už dosť hodín, keďže vonku už bolo šero. Kráčala som po chodbe, keď sa ku mne pripojil Harry.

„To ma ani nepočkáš ?" povedal a zatváril sa zranene.

„Nie." odpovedala som jednoducho a pokračovala som v mojej ceste. Pred školou sme obaja zastavili.

„Ďakujem za pomoc. Nebudem ťa viac zdržovať. Ešte raz ďakujem." povedala som a usmiala som sa na neho.

Harry sa však neusmial, ba práve naopak zamračil sa.

„Snáď si nemyslíš, že ťa nechám ísť domov samú, keď už sa stmieva. Koniec koncov, bývame pri sebe. " povedal presvedčivo, na čo som len zagúľala očami.

„Tak fajn. " povzdychla som si a vybrali sme sa domov.

Cesta ubehla rýchlo. Rozprávali sme sa o všeličom, no predovšetkým o škole a o našej súťaži. Predsa len, už máme iba pár týždňov do konca.

Keď sme prišli pred našu bránku, pozdravili sme sa a Harry pokračoval k vedľajšej bráničke. Keď som vchádzala do domu, venovala som mu ešte jeden pohľad. Jeho pohľad tiež zaletel ku mne a široko sa usmial.

Vošla som dovnútra, kde už rozvoniavalo jedlo. Vyzula som sa a prešla som do kuchyne. Mama naberala na taniere zemiaky s mäsom.

„Ahoj, zlatíčko. Ako dnes bolo v škole ? " spýtala sa a usmiala sa.

„Ahoj. Výborne. A vy ste sa ako mali ? " spýtala som sa pre zmenu ja.

„Jake dnes skoro celý deň prespal, čiže predpokladám, že cez noc bude hore. " povedala mama.

„A kde je ocko ? " položila som jej otázku.

„V obývačke aj s Jakeom. " povedala a naďalej sa venovala jedlu. Podišla som do obývačky, kde obaja sedeli na gauči.

„Ahoj, oci. " pozdravila som sa.

„Ahoj. Pozri Jake prišla sestrička. " prihovoril sa Jakeovi.

Chvíľu som sa s nimi hrala, no potom som sa išla učiť.

Prešla som si moju "obľúbenú" matiku, ďalej angličtinu a nakoniec fyziku. Neviem prečo, ale v poslednej dobe jej vôbec nerozumiem. Robia mi problém aj banálne príklady. Po dvoch hodinách som bola zúfalá. Už sa mi plietlo aj to, čo som nevedela. Práve rozmýšľam nad možnosťou, že poprosím Harryho. V škole sme toho veľa neurobili. Siaham až na dno svojich možností.