Slnečný lúč |DOKONČENÉ| ✔

39. kapitola

 Urobili sme si spoločne nové raňajky a rozlúčili sme sa.

Keď som prišla domov, Jake ma ihneď privítal svojím plačom. Prešla som do izby, kde s ním bola aj mama.

„Ahoj." pozdravila som.

„Dobrý deň." povedala nahnevane.

„Kde si celý víkend bola ?"spýtala sa a upriamila na mňa svoj pohľad.

„Ja....bola som u Harryho." povedala som potichu a sklopila som zrak. Nemohla som jej, predsa povedať, že ma obťažoval Dylanov kamarát.

„Mohla si nám aspoň dať vedieť." poučovala ma. Má pravdu, no keď som pri Harrym, zabúdam na všetky svoje povinnosti.

„Prepáč, mami." ospravedlnila som sa.

„To je v poriadku,...len som sa bála. Nevedela som, kde si a nezdvíhala si mi telefón." povedala už miernejším tónom.

Povzdychla som si a prikývla som.

„Idem sa učiť." oznámila som a podišla k dverám, na odchod. Zastavil ma jej hlas.

„Večer ideme s ockom na večeru, a tak máte s Dylanom Jakea na starosť. Dylanovi som to už oznámila." pripomenula mi, no ja som sa zmohla iba na prikývnutie.

Celý deň som presedela nad učením a robením si domáci úloh. Vyrušoval ma telefón, a tak som ho nahnevane zobrala do rúk.

H: Chýbaš mi, zlato.

Hnev ma ihneď prešiel a na tvári sa mi objavil láskyplný úsmev.

Neodpísala som, iba som si vypla zvonenie.

Už sa stmievalo, keď mi do izby vtrhla mama a zahlásila.

„Jake spí u Dylana, aby si sa mohla učiť, no keď bude plakať, choď za ním, pretože Dylan by to nezvládol." zasmiala sa a ja spolu s ňou.

„Dobre." poslúchla som a mama mi zavrela dvere.

Ponorila som sa do učebníc matematiky, ktorá mi vôbec nešla do hlavy.

„Ach." rozčuľovala som sa a hodila som učebnicu ďalej na posteľ.

Prešla som do kúpeľne, kde som si tvár ovlažila studenou vodou.

Pozrela som sa do zrkadla, no vedľa neho na mňa pozerala maska na tvár. Zobrala som ju do rúk a prešla do izby. Schmatla som zrkadlo zo stolíka a so všetkým si sadla na posteľ.

„Trošku rozptýlenia ešte nikomu neuškodilo." mrmlala som si sama pre seba.

Pustila som si pesničky na mobile a začala som nanášať masku. 

Naniesla som ju na líca, bradu, na nos a pod. Prstom som si prešla po čele, keď zrazu sa ozvalo hlasné klopanie na balkónové dvere.

Postavila som sa z postele a išla otvoriť. Potiahla som za kľučku a dvere sa otvorili. Jednu ruku som mala špinavú od masky, a tak som si musela dávať pozor, aby som si nezašpinila záclonu.

„Harry." potešila som sa, keď som ho zbadala.

„Ahoj. Chýbala si mi." povedal srdečne a pritiahol si ma.

„Čo to máš na tvári ? Hráš sa na vojaka ?" robil si zo mňa srandu.

No veď počkaj. Pomyslela som si.