Slnečný lúč |DOKONČENÉ| ✔

49. kapitola

Venované Malencia21 ❤️❤️❤️❤️

ZA NAJKRAJŠÍ KOMENTÁR 😍😍

Emma

Chytil mi tvár do rúk a vtisol mi drsný bozk. Pritlačil ma o tenkú stenu tak, že medzi nami nebol ani milimeter priestoru navyše.

*

Kolená sa mi podlomili, avšak Harryho ruky boli dosť rýchle na to, aby ma stihol zachytiť.

Rukami mi vyhrnul šaty, avšak keď si uvedomil kde sa nachádzame, opatrne ma pustil na zem.

Ťažko si povzdychol a oprel si čelo o to moje. Srdce mu splašene bilo, tak isto ako moje.

Harry

Zobúdzať sa každé ráno vedľa ženy, ktorú ľúbim je neopísateľný pocit. Rýchlo by som si na to vedel zvyknúť.

Mala krásne rozstrapatené vlasy, ktoré jej lemovali tvár. Bola uvoľnená, natlačená na mojej hrudi. Pravidelne dýchala, rukami ma pevne objímala.

Prešiel som jej zľahka hánkami po líci, na čo otvorila oči. Venovala mi úsmev, ktorý mi spôsobil, že sa mi ťažšie dýchalo.

„Dobré ráno." povedala zachrípnutým hlasom, ktorý vo mne vyvolal vlnu vzrušenia. Musel som ju potlačiť, a tak som ju radšej pevnejšie stitol.

„Najlepšie, keď si pri mne. Chcel by som sa budiť takto každé ráno." priznal som a vtisol jej dlhý, nežný bozk.

„Vieš, že to je iba výnimka, pretože dnes je svadba. Celkom sa na ňu teším. Mám rada svadby. Ľudia sa na nič smejú, plačú, ale od šťastia. Je pekné ich pozorovať. Ich bezstarostný úsmev, ktorý vysiela samé pozitívne myšlienky." dokončila a začala mi prstami prechádzať po mojej nahej hrudi.

„Ja nemám rád svadby. Je tam príliš mnoho ľudí." obaja sme sa zasmiali, pričom Emma pokračovala rukou stále nižšie a nižšie.

„Koľko máme ešte času ?" spýtala sa a v očiach jej svietili iskierky nezbednosti.

„Veľa." povedal som sťažka, keď sa dostala svojimi nezbednými rukami oveľa nižšie.

Nahlas som preglgol a radšej prevzal iniciatívu.

*

Z kúpeľne bolo počuť hlasné spievanie, ktoré patrilo Emme. Musel som sa nad ňou pousmiať. Síce to nebol podarený spevácky výkon, bol som šťastný, keď som ju mohol vidieť s úsmevom na tvári.

Vyšla s kefou v ruke a iba v spodnej bielizni. Vlasmi pohadzovala z jednej strany na druhú, pričom si neprestávala spievať.

Spievala nejakú veselú pesničku, rytmicky krútila bokmi.

Mohol by som ju takto sledovať hodiny a stále by ma to neprestalo baviť.

Prišla ku mne a chytila ma za ruky.

Začala sa okolo mňa krútiť a vrtieť, na čo som ihneď zareagoval. Obaja sme sa perfektne zabávali, až kým mi do izby nevtrhol otec.

Zakryl som Emmu svojím telom a zatlačil viac dozadu.

„Chcel som iba.....poponáhľajte sa." zakoktal sa, načo sa Emma potichu zasmiala.

Keď odišiel, spustila jej sladký barytónový smiech. Hodili sme sa na posteľ a tam sme sa chvíľu maznali. Bozkávala ma všade, kde dosiahla. Jej horúce pery sa lepili na tie moje v súboji, ktorý nemal víťaza ani porazeného.

„Teraz už naozaj. Mali by sme sa obliecť. O chvíľu odchádzaš ku kaderníčke." podotkol som, na čo mi Emma venovala ešte jeden bozk na sánku a postavila sa.