Slnečný lúč |DOKONČENÉ| ✔

29. kapitola

Emma

Všetci sme sa spoločne navečerali a my s Dylanom sme sa vybrali každý do svojej izby.

Ponorila som sa do kníh a zaspala by som, keby ma nevyrušilo hlasné klopanie na dvere od balkónu.

Vstala som, odostrela záves a otvorila dvere. Za nimi stál vysmiaty Harry.

„Ahoj ? Čo tu robíš ?" spýtala som sa začudovane.

„Pekný večer madam. Dovoľujem si vás pozvať na večeru. Ak sa to tak dá nazvať." povedal, pričom sa mu zdvihli kútiky jeho úst ešte viac. Neodpovedala som, iba som zdvihla obočie s pochybami.

„No tak, Em, ako kamaráti." povedal a prosebne na mňa pozrel. Kamaráti. Zovrelo mi srdce, snažila som sa potlačiť slzy, ktoré sa mi tlačili do očí.

Jemne som prikývla a on ma s radosťou zobral za ruku. Celý čas sa usmieval ako slniečko. Pomohol mi dostať sa na strom. Opatrne som kráčala, pretože som nechcela, aby sa mi niečo stalo. Zastali sme na druhej strane stromu a ja som nechápavo pozrela na Harryho.

„Posaď sa." povedal s úsmevom a ukázal na hrubý konár.

„Akože sem ?" spýtala som sa neveriacky.

„Akože sem." zopakoval po mne a opäť sa na mne zabával. Ja som však mala pochyby. Nedôverčivo som na neho pozrela a on mohol uvidieť v mojich očiach strach.

„Neboj Em, nič sa ti nestane. Sľubujem." povedal s takou istotou v hlase, až som sa vzdala. Sadla som si na konár a čakala, čo bude nasledovať.

„Počkaj chvíľu, hneď som tu." povedal a už ho nebolo.

O chvíľu sa vrátil aj s dvoma sendvičmi v ruke.

„Nie je to síce luxusná večera v luxusnej reštaurácií, no tieto sendviče som robil ja sám." vyťahoval sa, na čo som sa zasmiala. Prisadol si a jeden mi podal.

„Ďakujem." milo som sa poďakovala a zahryzla doň.

Bol taký...obyčajný, a to ho robilo výnimočným.

Ja som bola ešte len v polovici, no Harry ten svoj už dojedol.

„Ako ti chutí ?" spýtal sa, keď si oblizoval prsty. To mi pripomenulo Paríž.

„Je výborný." odpovedala som s plnými ústami, no nevyhla som sa smiechu.

Zasmial sa aj on a chytil ma za zápästie. Pritiahol si ruku k sebe a odhryzol si zo sendviču.

„Heeej. Ten je môj." protestovala som.

Obaja sme prepukli v hurónsky smiech. Dojedla som sendvič a pozrela sa na Harryho. Taktiež sa pozeral na mňa. Venovali sme si navzájom úsmev.

„Pozri na hviezdy." povedal zasnívane a pozrel sa hore.

„Čím temnejšie je nebo, tým jasnejšie vyniknú hviezdy." povedal Harry tajomne a ja som rozmýšľala, čo tým chcel povedať. Možno to povedal iba tak, no ja som v tom videla hlbší význam.

Svoj pohľad som vrátila na moje ruky, ktoré som si žmolila.

Nemala by som, no nemohla som si pomôcť. Hlavu som si oprela o Harryho hruď.

Hneď ako som to spravila, svoju ruku obmotal okolo môjho pása a pritiahol si ma bližšie.

„Takže kamaráti, hm ?" spýtal sa pobavene a pozrel na mňa.

Zavrčala som a štuchla ho do boku. Zatvorila som oči a mohla som počuť, ako sa pousmial.

Srdce mu bilo v pravidelnom rytme a ja som spokojne odpočívala.

„Em, nezaspi mi tu." pošepkal mi do ucha.

„Uhm." odpovedala som.

„No poď." povedal a staval sa. Postavil aj mňa a ja som sa na neho zvalila.

„Em." povedal a snažil sa udržať rovnováhu.

„Hm ?" nedokázala som zo seba dostať nič iné, pretože som už zaspávala.

Povzdychol si a pridržiaval ma, aby som nespadla.

„Čo teraz ?" spýtal sa viac-menej pre seba, no ja som odpovedala.

„Do postele." zamumlala som mu do krku a pevnejšieho ho stisla.

Chytil ma za stehná a vyšvihol si ma na seba. Nohy som obmotala okolo jeho pásu a držala sa ho ako kliešť.

S ťažkosťou sme sa dostali do mojej izby, kde ma položil na posteľ.

Jemne mnou potriasol a ja som sa preberala. Otvorila som oči a s úsmevom si pretrela oči.

„Dobré ránko." povedala som a usmiala sa.

„No to teda dobré." jemne sa zasmial.

„Nastav si budík, aby si ráno nezaspala." žmurkol a už bol pri balkóne.

„Dobrú noc, Em." povedal s tak krásnym úsmevom, až sa mi zatočila hlava.

„Dobrú noc, Harry." odpovedala som a snažila sa nezaspať.

Ahojteee. Viem, taká nudnejšia a kratšia, no nestíham😢. Ďakujem za krásne komentáre a votes💖💖💖. A ešte raz prepáčte. Bozky _Amy_january 💋💋