21. kapitola

1.5K 52 0
                                    

Emma

Nádhera. Jedno slovo, ktoré dokáže popísať celý dnešný deň. Všetky pamiatky, čo sme dnes navštívili boli úchvatné. Celý Paríž je úchvatný. Dokonca aj dnešný večer bol úchvatný. Dostala som od Harryho lístok na Eiffelovku. Na najromantickejšie miesto v Paríži. Dostala som však aj niečo cennejšie. Bolo to objatie. Objatie plné citu a nehy. Neviem, čo to bolo, no páčilo sa mi to.

Harry

Ráno som sa zobudil s veľkou bolesťou hlavy. Vstal som z postele a podišiel som ku kufru, kde som hľadal nejaké tabletky.

„Harry ?" prehovorila rozospatá Emma.

„Čo robíš ?" spýtala sa.

„Prepáč, že som ťa zobudil. Hľadám nejaké tabletky na bolesť hlavy." povedal som potichu, aby som nezobudil ostatných.

„Dokelu ! Nemáš nejaké, prosím ?" spýtal som sa.

Bez slova sa postavila a zamierila si to do svojho kufru. Mala na sebe iba šedé tričko a šortky. Keď sa zohla ku kufru, musel som odvrátiť zrak, pretože by sa môj kamarát mohol prebrať.

„Páči sa." povedala a podala mi ich.

„Ďakujem." zašepkal som.

„Em, to je Dylanove tričko ?" nedalo mi. Neodpovedala, iba sa usmiala.

Dal som si tabletky a opäť zaľahol do postele.

Emma

Všetci už boli hore, najedení, iba Harry stále spal. Viem, že je to sebecké, ale ja sa už chcem rozbehnúť do ranných ulíc Paríža.

Podišla som k jeho posteli, kde spal celý zababušený. Vlasy mal rozhádzané na každú stranu. Kučery mu padali do čela. Kľakla som si k nemu a jemne som ním zatriasla. Zahundral, ani sa nepohol.

„Harry, vstávaj, už chceme ísť." pošepkala som blízko jeho tváre. Otvoril oči a usmial sa.

„Takýto budíček by som bral aj každý deň." povedal a zas sa usmial.

„Netrep a vstávaj." povedala som a postavila som sa.

„Ja dnes nejdem nikam. Veľmi ma bolí hlava. Mám pocit, že mi o chvíľu exploduje." povedal a chytil sa za ňu.

Nechala som ho teda tak. Všetci sme sa obliekli a Monica so Stuartom vyšli na chodbu.

„Naozaj nejdeš s nami ?" presviedčala som sa.

„Nie." povedal potichu so zatvorenými očami, vyvalený na posteli.

„Fajn, keby niečo volaj." povedala som, položila som mu lístok s mojím číslom na stolík a odišla som.

*

Dnes sme prešli Moulin Rouge a Záhrady vo Versailles.

Záhrady boli krásne. Plné farebných kvetov rôznych odtieňov, aké si ani neviete predstaviť. Príroda sa s nimi statočne popasovala. Veľká fontána bola najväčšou ozdobou.

Poobede sme sa zastavili v reštaurácií na obed. Harrymu sme zobrali polievku, respektíve Monica sa išla pretrhnúť, aby mu ju mohla dať. Tesne pred vchodom do izby mi ju vytrhla a natešene vošla do izby.

„Harry, niečo som ti doniesla." hovorila svojím preafektovaným hlasom, na čo som iba prevrátila očiami.

Harry čítal knihu a ležal na posteli. Zdvihol pohľad na Monicu, ktorá sa rútila priamo k nemu, avšak potom ho ihneď presunul na mňa.

Slnečný lúč |DOKONČENÉ| ✔Where stories live. Discover now