Slnečný lúč |DOKONČENÉ| ✔

58. kapitola

Ahojteee. Opäť tu máme novú kapitolu a ja dúfam, že sa bude páčiť.😊 Ďakujem za všetky votes a krásne komentáre😘😍. Budem rada, ak sa ti príbeh páči, zanechaj nejaký pekný komentár.❤️

Kapitolu venujem Kurokawai, Malencia21, Magyna1234 - ďakujem za komentáre, dievčatá ❤️

Bozky _Amy_january😘

Moje ruky mi chytil za chrbtom a svoje premiestnil nižšie. Keď sa jeho prsty dostali pod látku mojich nohavičiek, niekto rozrazil dvere. Keď som zbadala Harryho a Marcovu tvár, klesla som od únavy a strachu na zem.

Harry

Len čo som sa dostal k nim, dvere mi otvoril Marco. Zhrozene na mňa pozeral a mne až potom prišlo na um, ako asi vyzerám.

Vysvetlil mi, ako to Emma vymyslela a musím uznať, že je to celkom nádejné. Všetku bolesť som potlačil pri pomyslení na to, že by sa jej mohlo niečo stať.

„Vyzeráš hrozne.“ prehlásil Marco, keď sme sa na všetkom dohodli. Obaja sme sa zasmiali, aj keď ja s ťažkosťami. O pár minút sme už štartovali auto. Ani jeden z nás nemá vodičský preukaz, ale situácia si to vyžadovala. Dylan nebol na nešťastie doma, a tak sme museli dúfať, že to zvládneme sami.

Zastavili sme pred schátralou budovou a vystúpili. Neobťažovali sme sa ani zamknúť auto, pretože sme predpokladali, že by sme to mohli zvládnuť rýchlo.

Rozrazili sme dvere a vleteli dnu. Prišli sme v hodine dvanástej!

Dominic bol nepríjemne natlačený na Emmu, no viac som nevidel.

Prisahám, že ak jej niečo spravil, nedožije sa zajtrajšieho rána.

Preľaknutý sa otočil smerom k nám. Vyzerá to, že tu už nemá toho svojho bodyguarda.

„Daj tie svoje špinavé ruky z nej preč !“ skríkol som.

Poslúchol, čo mi dodalo ešte väčšiu odvahu. Emma sa zviezla na zem a schúlila sa do klbka. Zavrela oči a viac nevnímala. Marco prečesával okolie, či náhodou ešte na niekoho nenarazí.

Keď som videl Emmu, vzkypel vo mne nehorázny hnev. Zamieril som si to rovno k Dominicovi, ktorému som to všetko vrátil do posledného úderu, ale tak, aby zostal nažive.

Hánky mi zaplavila krv, avšak to teraz nebolo dôležité. Marco sa vrátil s tým, že nikoho nenašiel a pre istotu priviazal Dominica o stoličku. Nech ho tu hľadá ktokoľvek.

Kľakol som si k Emme. Dýchala, čo bolo dobré znamenie. Očí však neotvorila, ani keď som ju o to prosil. Zobral som ju na ruky a odniesol do auta.

Ako náhle som Marca presvedčil, že sa dokážem postarať o Emmu aj o seba, odviezol som ho domov. Nato, že nemám vodičský preukaz, mi to išlo celkom dobre.

Rozmýšľal som, či ju mám zobrať k nej alebo ku mne. Nechcem, aby sa o ňu rodičia báli, no očividne by to bolo zlé rozhodnutie.

Zaparkoval som na príjazdovej ceste nášho domu a opätovne som ju zobral na ruky. U nás doma nebol nikto, čo mi práve teraz vyhovovalo.

Položil som ju na posteľ a zabalil do deky. Nepohol som sa od nej, aj keď som bol celý krvavý a špinavý.

Emma

Zobudila som sa na nepríjemný pocit. Pomaly som otvorila oči a zbadala Harryho strachujúce sa oči. Upieral na mňa svoj prenikavý pohľad, akoby neveril, že som to skutočne ja.
Posadila som sa na posteľ a pretrela si unavené oči.