Slnečný lúč |DOKONČENÉ| ✔

59. kapitola

Pekný piatkový večer želám všetkým😊. Nová kapitola je na svete a ja dúfam, že sa vám páči🌹. Ďakujem za všetky krásne komentáre a votes😍. Ste mojou obrovskou podporou a mňa vždy poteší, keď si nájdem nejaký pekný a povzbudivý komentár💕💕. 

Kapitolu venujem Kurokawai, domik5353, Majkastoriess, _Hanaaah_. 💖

Bozky _Amy_january 💋💋

„Čo sa tam stalo ?" zaútočil som rovno na jej citlivú strunu, ale mám pocit, že keby sa jej to rovno nespýtam, nikdy mi to nepovie.

Emma

Pozrela som mu opätovne do očí. Videla som v nich bôľ. Presne taký istý, aký teraz prežívam ja, ale s tým rozdielom, že za jeho smútok môžem ja.

Premohla som sa a zaťala zuby. Zodvihla som ruku a položila mu ju na líce. Tvár si pritisol viac k mojej dlani a na chvíľu zatvoril oči. Viem, že som ho týmto nijako nepresvedčila, pretože som to na ňom videla.

Keď sa opakovane na mňa pozrel, nevydržala som to a slzy mi začali stekať po tvári.

„Emma." znelo to, akoby prosil. Prosil ma, aby som mu všetko povedala a stratila sa v jeho vrúcnom objatí.

Rýchlo som si zotrela slzy, aby som ho v tom predbehla. Zahľadela som sa na jeho doráňanú tvár a povedala som si, že si to zaslúži vedieť. Stál predo mnou celý zranený, dobitý, no aj tak mi ponúkal všetko, čo mal.

Pomrvila som sa na stoličke a ruky zopäla k sebe.

„Sľúb, že neodídeš, že tu budeš stále so mnou a že ma nikdy neopustíš." tentoraz som prosila ja.

„Som tu teraz a budem tu vždy, či ma budeš potrebovať alebo nie."

Zhlboka som sa nadýchla a začala mu opisovať všetky tie momenty strachu a hrôzy. Nemo na mňa civel a vedel ma pochopiť. Najťažšie však bolo, vysvetliť mu, prečo neznesiem jeho dotyk.

„Predtým ako ste prišli, hovoril mi škaredé veci, približoval sa viac a viac. Keď som neposlúchla, alebo som oponovala, vrazil mi. To ale nebolo nič. Potom sa ma dotýkal." povedala som, postavila som sa a prešla k oknu. Chcela som zahnať slzy, ktoré sa mi opätovne predierali von.

„Bože." počula som, ako si Harry povzdychol. Podišiel ku mne a keď bol tesne za mnou, striaslo ma.

Všimol si to, preto ustúpil o pár krokov dozadu. Dal mi priestor, ktorý som tak veľmi potrebovala.

„Povedz mi....kde všade sa ťa dotkol ?" spýtal sa, no ja som nedokázala prehovoriť.

Odpoveďou mu bol môj náhly plač a útek do jeho izby. Nenasledoval ma, nepokúšal sa prísť za mnou. Necháva ma, aby som sa trochu zotavila. Vie, že keby na mňa tlačil, všetko sa môže iba zhoršiť.

Harry

Emma s plačom odišla do mojej izby. Všetko mi to docvaklo.

Nevedel som, čo mám robiť. Mal som chuť zabiť ho. Čo by mi to ale poradilo ? Neuľavilo by mi to, ba naopak by mi to mohlo ešte prihoršiť a mohol by som skončiť vo väzení.

Po nekonečných hodinách, ktoré sa mi zdali, že nikdy neskončia, som počul vrzgot dverí. Pomalé kroky, ktoré sa ku mne približovali.

Sedel som na zemi, opierajúc sa o roh steny. Chlad mi pomáhal kontrolovať sa.

Očami som prebehol po tele Emmy, ktoré sa mi zdalo útlejšie ako zvyčajne. Bolelo ma celé telo od všetkých tých dobre mierených rán, ale viac ma bolelo srdce.

Bolo mi ľúto, čím si Emma musela prejsť, len aby ma zachránila. Najradšej by som ju za to celú vybozkával, no viem, že by sa jej to určite nepáčilo. Potrebuje čas a ja jej ho dám. Spravím pre ňu čokoľvek.

Postavil som sa a išiel jej naproti. Pri vstavaní ma hrozne pichlo v rebre, ale snažil som sa to nedať najavo.

Oči mala celé červené a opuchnuté. Lámalo ma ju takto vidieť.

„Nikdy ťa neopustím, Em. Nikdy ťa nenechám samú." chcel som, aby to vedela.

„Harry...tak veľmi ťa potrebujem, no nedokážem to." vzlykla a podišla ku mne bližšie. Držal som ruky voľne pri svojom tele, aj keď som veľmi chcel pohladiť jej jemné vlásky.

„Pśśt. To je v poriadku, miláčik. To je v poriadku." posledné slová som šepkal. Zodvihol som jednu ruku a pozoroval som, ako zareaguje.

Prudko sa nadýchla, ale keď videla, že jej neublížim, nechala ma.

Hánkami som jej zľahka prešiel po líci a chvíľu ich tam nechal. Potreboval som cítiť jej jemnú pokožku.

„Nikdy ti neublížim." hovoril som pomaly, aby si to poriadne uvedomovala. Nikdy by som na žiadnu ženu nesiahol rukou.

„Vieš to, však ?" spýtal som sa pre istotu.

Nemo prikývla a privrela oči.

„Pôjdeme na to pomaly, dobre ? Keď ti bude niečo nepríjemné, len mi to povedz." prihováral som sa jej.

Tvárila sa, akoby tuho rozmýšľala. Podišla o krok bližšie a ruky mi položila na hruď. Prešla mi nimi po ramenách, rukách až dolu cez brucho. Zastavila sa na leme môjho trička a váhavo na mňa pozrela.

Sledoval som ju a čakal na jej reakciu. Nedotýkal som sa jej, nechal som to všetko na nej.

Vyhrnula moje tričko vyššie a keď zbadala modriny a podliatiny siahajúce skoro po celom mojom bruchu a hrudi, zaleskli sa jej slzy v očiach. Prstami mi po nich prechádzala a ja som musel stisnúť päste od bolesti.

Položila na mňa celé svoje dlane, stiahla mi tričko na svoju pôvodnú polohu a pomaličky sa ku mne pritúlila.

Opatrne som obmotal ruky okolo jej krehkého tela a privinul si ju bližšie.

Emma

Všetko to bolo iba v mojej hlave. Viem, že Harryho ľúbim a že by mi nikdy neublížil, ale Dominicove dotyky vo mne zanechali neželanú stopu. Myslím si však, že s Harryho pomocou to dokážem prekonať. Jedine s ním !

Túlim sa k nemu, pritískam svoje telo na to jeho. Stojí pri mne ako môj patrón a ochranca. Majetnícky si ma drží pri sebe a láskyplne hladká po ubolenom chrbte.

„Ľúbim ťa." vyslovím, ale Harry dobre vie, čo tým myslím. Odovzdávam sa mu celá, taká aká som. S mojimi chybami ale aj prednosťami. Takisto ako ja, aj on patrí mne a ani jeden z nás sa nepokúša to zmeniť.

„Čo by si chcela robiť, princezná ?" s novou prezývkou sa sladko pohral na jazyku, zovrelo mi vnútro.