Sklonil sa ku mne, no dal mi čas odtiahnuť sa. Nespravila som to. Nežne prikryl moje pery tými jeho a venoval mi bozk. Nebol to bozk, kedy mi strčil jazyk do úst, nebol to ani drsný bozk. Bol to láskyplný bozk. Krehký, jemný, zároveň nežný a plný ci...
Dnes viac ako 2100 slov, tak dúfam, že sa vám bude páčiť. Ďakujem za všetky komentáre a votes, ktoré ste zanechali😍.
Užite si kapitolu💕.
Bozky _Amy_january 💋💋
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Harry
Budík ma prebudil do ďalšieho rána, za čo som mu bol tentokrát vďačný. Odostrel som záclony a otvoril okno. Zvláštne. Emma už o takomto čase máva okno otvorené. Asi si len trošku prispala.
Kráčam dolu po schodoch do kuchyne na raňajky. Stavím sa, že rodičia už doma nebudú. Určite sú už v práci. Súrodencov nemám žiadnych, čo je sčasti výhoda, ale niekedy ma prepadne pocit, že by som chcel byť veľký brat a chcel by som chrániť moju malú sestričku. Na druhej strane je to výhoda, pretože Emma má brata Dylana, ktorý má dvadsaťjeden a mladšieho brata Jakea, ktorý má iba jeden rok. No a tá výhoda spočíva v tom, že nepočúvam každý deň detský plač. Neviem, či by som to zvládol.
Ako som si myslel, v kuchyni nebol nik. Dokonca ma nečakali ani žiadne raňajky. Otvoril som teda chladničku a z nej na mňa pozeral iba jeden banán. Nečudujem sa, že tu nie je žiadne jedlo. Rodičia sú už v práci, ale mám s nimi skvelý vzťah. Zobral som si teda banán a išiel sa obliecť.
Dnes mám dobrú náladu a ani neviem, čomu som za ňu vďačný. To sa ale rázom zmení, keď hneď, ako vyjdem z domu, zakopnem o nejaký kameň. Pomaly kráčam na autobusovú zastávku, kde na mňa už čaká Oliver.
„Dobré ránko." pozdravil som ho lenivo. Ten však na mňa nereagoval, a tak som ho potľapkal po pleci. Zľakol sa ma tak, až ním trhlo. Ja som sa iba jemne zasmial.
„Čau, Harry." pozdravil ma a ani on neskrýval pobavenie.
„Prepáč, nepočul som ťa, mal som v ušiach slúchadlá a inak, pozri tam." povedal a zapozeral sa pred nás. Kráčala tam blondína, ktorá mala očividne vlasy odfarbené peroxidom, umelé mihalnice a radšej ani nechcem vedieť, čo všetko ďalšie mala umelé.
Mňa také typy dievčat nezaujímajú. I keď s Oliverom sa v tomto skvelo dopĺňame. On má rád tie, čo pekne vyzerajú a v hlave nemajú nič, a ja skôr tie opačné. Ale to je proste Oliver. S dievčaťom nevydrží dlhšie ako týždeň, no a snáď ani nemusím spomínať, že skoro každý deň mu okupuje posteľ iné dievča. Vo svojom živote som mal iba jedno dievča. Volala sa Jessica. Oliverovi sa páčila už na začiatku. Rozišli sme sa po pol roku. Podvádzala ma. Naozaj som si myslel, že ona je iná. Zmýlil som sa, ale čas už späť nevrátim a hovorí sa, že človek by nemal ničoho ľutovať, pretože je to skúsenosť a pre mňa hlavne ponaučenie.
Stratený vo svojich myšlienkach som si ani nevšimol, že pred nami zastal autobus. Nastúpili sme do autobusu, cesta prebiehala po tichu. Iba som sa zasmial, keďže Oliver stále pozeral na to dievča. Úprimne si myslím, že o týždeň o ňu ani len nezakopne.
