Slnečný lúč |DOKONČENÉ| ✔

38. kapitola

Zdravím všetkých čitateľov. Takto večer vám prinášam novú kapitolku, no dúfam, že sa aj na večernú atmosféru hodí😊. Ďakujem za krásne a povzbudivé komentáre a vaše votes💖. Veľmi ma teší, že sa vám tento príbeh páči😍😘. Ak by ste mali záujem, môžete do komentáru alebo mne do správy napísať otázky, ktoré by vás zaujímali a ak by sa ich našlo viac, odpovedala by som na ne🌹. Posielam tisíc bozkov _Amy_january💋💋

Užite si časť. 💕

Harry

Z taxíku som ju zobral do náručia a niesol ju až do mojej izby. Bola ľahká ako pierko.

Vošiel som do mojej izby, opatrne som ju položil na posteľ. Prikryl som ju dekou a ja som išiel do sprchy.

Nechal som na seba dopadať kvapky horúcej vody, ktorá mi stekala po celom mojom tele. Zatvoril som oči a v pokoji som oddychoval. Toto je najlepší spôsob, ako vypnúť myseľ.

Vyšiel som zo sprchy, osušil si vlasy, ktoré aj tak zostali ešte trochu mokré a obliekol som sa do trička a boxeriek.

Presunul som sa do izby. Emma však už bola hore a upierala na mňa svoje veľké oči.

„Prečo nespíš ?" spýtal som sa potichu.

„Nenašla som ťa vedľa seba." priznala s úsmevom.

„Hneď som pri tebe." povedal som a rýchlo som zbehol dole do kuchyne, aby som nám doniesol niečo na pitie. Zobral som dva poháre džúsu a ponáhľal som sa za Emmou.

„Už som tu." oznámil som, keď som dvere otváral nohou.

Pomalým krokom som prešiel pri posteľ. Na nočný stolík som položil poháre a ľahol si vedľa Emmy.

„Poď ku mne." zašepkal som a pritiahol si ju do hrejivého objatia.

„Ešte sa musím ísť prezliecť." snažila sa vymotať z mojich rúk.

„Nie. Práve sa mi začalo páčiť toto tričko." povedal som a Emmu si posadil obkročmo, čím sa jej trochu vyhrnula sukňa.

„Po prvé. Toto nie je tričko, ale body. A po druhé, nepáčilo sa ti, čiže ma pusť." zatlačila ma do hrude.

„Mne sa nepáčilo, že sa na teba budú pozerať ostatní." podotkol som a nosom som jej prešiel po medzierke medzi jej prsiami.

Rezignovane vydýchla a pohladila ma po líci.

Rozopol som jej sukňu, ktorá mala zips napredku, po celej dĺžke. Odhodil som ju vedľa postele a ďalej sa venoval Emme.

„Ako sa to dáva dole ?" spýtal som sa značne nízkym hlasom.

„Na to musíš prísť sám." zasmiala sa.

Prezeral som ju spredu aj zozadu. Nič. Nikde žiaden zips, ani gombíky.

Nechápavo som na ňu pozrel, na čo sa začala smiať ešte viac.

„Nemohla si to na seba teleportovať." sťažoval som sa.

Pohladila ma po líci a zanechala mi na ňom jemný bozk.

„Ach, ty môj blázonko." pousmiala sa a rozopla si body.

„Hej ! Rozopnúť som to mal ja. Ty si mi to mala iba povedať." spravil som smutnú grimasu.

Tentoraz mi vtisla dlhý bozk, plný citu a vášne.

Rukou som jej prebehol po stehne, až po okraj body, ktoré som vyhrnul vyššie.

Pozrel som jej do očí. Mala ich slastne privreté a sotva ma vnímala.