Slnečný lúč |DOKONČENÉ| ✔

45. kapitola

Magyna1234, _Hanaaah_, Kurokawai, Malencia21, andrejka155, domik5353

🌹🌹🌹

Emma

Utápala som sa v slzách už hodnú chvíľu. Nechceli prestať tiecť. Valili sa ako divoké vodopády, ktoré dokazujú, že aj voda je silný živel.

Keď som bola sama, myšlienkami som vždy zablúdila k Harrymu. Myslela som na všetko pekné. Na naše spoločné chvíle, kedy sme sa oddávali jeden druhému. Najradšej by som mu skočila do náručia a celého ho vybozkávala. No môj rozum mi radil, aby som sa od neho držala ďalej. Ublížil mi, predsa. Moje srdce však vravelo niečo iné. Jediný, kto ho držal pokope bol Harry. Iba on ho vedel poskladať, no aj opätovne rozbiť. V jednu chvíľu som najšťastnejšia na svete, druhú roním slzy. Je to zvláštne však ? Ako vám jeden človek dokáže ovplyvniť váš život.

Postavila som sa z postele a prešla pri zrkadlo.

'Dnes to bude náročný deň.' pomyslela som si a premiestnila sa do kúpeľne.

Ráno ako každé iné, som kráčala do školy so slúchadlami v ušiach. S Harryho slúchadlami.

Vyhýbala som sa mu už pekných pár dní, avšak dnes to bolo mimoriadne ťažké. Vidieť ho, takého bez života mi znovu vhnalo slzy, ktoré som našťastie potlačila. Vzlykla som, aj keď nechtiac, na čo ihneď na mňa upriamil svoj unavený pohľad. Oči sa nám stretli, zatajil sa mu dych.

Ľúbim ťa. To boli slová, ktoré som mu vyčítala z očí. Nedokázala som to. Odvrátila som tvár a ponáhľala sa na hodinu. Bezmocne stál na tom istom mieste, jeho pohľad som cítila na mojom chrbte.

Zašla som za roh chodby, kde som si konečne vydýchla. Oprela som sa o stenu a snažila sa upokojiť srdce, ktoré mi išlo vyskočiť z hrude.

Harry

Emma. Emma. Jej meno mi chodilo po mysli deň aj noc. Každú hodinu, minútu či sekundu som na ňu myslel. Všade som ju hľadal. Čakal. Nič.

Prázdno, ktoré som mal vo vnútri sa nedá s ničím opísať. Cítil som sa, ako keby som stratil polovicu seba. Polovicu zo všetkého, čo mám. Neviem sa tešiť, radovať, zabávať.

Milujem ju. Chcel som jej nechať trochu času, pretože viem, aká je plachá. Zľakne sa a potom už nedostanem šancu jej nič vysvetliť.

Teraz to však trvalo príliš dlho a ja začínam mať pocit, že ju strácam. Jej smiech a ladnosť už nevypĺňa moje vnútro. Namiesto toho je tam tma.

Už bez nej nevydržím ani deň.

'Tak na čo čakáš ?' pýtalo sa moje svedomie.

Malo pravdu. Musím riskovať. Pre ňu sa oplatí riskovať vždy. Dnes jej to musím vysvetliť aj keby ma už potom nechcela nikdy v živote vidieť.

Emma

Pred školou ma čakal Marco. Keď som s ním, aspoň na chvíľu zabudnem na Harryho a prichádzam na lepšie myšlienky.

„Pekné popoludnie želám, slečna." vykúzlil na svojej tvári široký úsmev.

„Aj tebe." úsmev som mu opätovala a spoločne sme sa vykročili. Chcel ma odprevadiť domov aj keď on mal školu pomerne ďaleko od mojej.

„Ako si sa dnes mala ?" spýtal sa a pozrel na mňa.

„Vrámci možností to ušlo." priznala som a otázku som mu vrátila.