Slnečný lúč |DOKONČENÉ| ✔

23. kapitola

Mám ťa rada Harry Andrews.

Doružova vyspinkaná som sa zobudila. Keď som otvorila oči, naskytol sa mi pohľad na Harryho hruď, ktorá sa pravidelne zdvíhala a klesala. Jednu ruku som mala na nej položenú, druhou som ho objímala. Určite mu to nebolo pohodlné, no nepovedal nič. On ma jednou rukou držal okolo pásu, druhú mal voľne položenú na svojom bruchu. Nevyzeral, že by ma chcel pustiť. Jeho omamná vôňa vanilky mi rázom udrela do nosa. Myšlienkami som zablúdila do včerajšieho večera. Musela som sa pousmiať, no aj som posmutnela. Dylan. Dnes zavolám domov, ako na tom je.

Zdvihla som sa do sedu, avšak ruku som stále mala na jeho hrudi. Cítila som pod ňou jeho srdce. Jeho pravidelný rytmus ma upokojoval.

Poobzerala som sa po izbe, lenže nik sa v nej nenachádzal. Očami som zamierila na Harryho. Na jeho bezstarostnej tvári sa mu pohrával jemný úsmev. Opätovala som mu ho, aj keď on to nemohol vidieť. Oči mal zatvorené, pravidelne si odfukoval. Kučery mu ako vždy padali na čelo. Chcela som mu dať kučery z čela preč, no vtom ma zastavil jeho hlas.

„Dobre sa ti na mňa pozerá ?" opýtal sa pobaveným chrapľavým hlasom, avšak neotvoril oči. Zimomriavky mi prešli celým telom.

„Odkedy si hore ?" spýtala som sa previnilo.

„Chvíľu." odpovedal pokojne.

„Prečo si ma nezobudil ?" kládla som mu otázky.

„Nemal som to srdce ťa zobudiť, keď si spala. Bola si rozkošná." povedal a konečne otvoril oči. Na tvári sa mu usadil úsmev najkrajší zo všetkých. Červeň sa mi nahrnula do líc.

„A si ešte viac, keď sa červenáš." povedal pobavene. Do kelu ! Čo teraz ??

Vytiahla som ruky z pod neho a zaborila som si do nich tvár.

„Ale no tak, Em, je to milé." zasmial sa nežne. Posadil sa aj on a obmotal ruky okolo môjho pása.

Pozrela som na neho. Na tvári mu trónil prenádherný úsmev. Ach, zastavte to niekto, prosím, pretože toto nedopadne dobre.

„Idem do kúpeľne." vykoktala som sa a rýchlim krokom som do nej zaliezla. Mohla som začuť jeho tichý smiech.

Dostáva ma do rozpakov. Neviem, či je to dobré alebo zlé. Neviem, čo sa to so mnou deje.

Tvár som si opláchla studenou vodou a umyla si zuby.

Vošla som do izby, kde sa Harry prezliekal.

„Ehm...ehm." odkašlala som si.

Zasmial sa a rýchlo na seba natiahol džínsy a tričko.

„Ideme na raňajky ?" spýtal sa pobavene.

„Ešte som chcela zavolať domov, ako je na tom Dylan." povedala som a pozrela mu do očí.

„Jasné." odpovedal hneď.

Prešla som k posteli a zobrala telefón. Vytočila som mamine číslo. Hneď mi zdvihla a uistila ma, že Dylan bude čoskoro v poriadku. Ukončila som hovor a prezliekla sa. Harry bol stále v kúpeľni. Mal otvorené dvere, a tak som prešla pri ne. Postavila som sa medzi dvere a oprela sa o zárubňu. Harry si umýval zuby. Keď ma uvidel, venoval mi pohľad a pokračoval ďalej vo svojej činnosti.

„Do Dylana vrazilo včera auto. Má narazené rebrá, zlomenú ruku a nohu. Viem, nie je to nič vážne, ale zľakla som sa." povedala som a pozrela sa do zeme.

Harry si vypláchol ústa vodou a podišiel ku mne.

„To je v poriadku. Ja keby som bol v tej situácií čo ty, správal by som sa takisto." povedal chápavo a potlačil ma rukou z kúpeľne.

„A teraz ideme na tie raňajky, pretože sme včera nevečerali a to som bol hladný ako vlk." povedal a zasmial sa.

„Prepáč." ospravedlnila som sa.

Iba sa na mňa pozrel pohľadom "ešterazsaospravedlníštakdostanešpozadku" a pokračovali sme v ceste.

Za stolom sedeli Monica so Stuartom a o niečom sa rozprávali. Keď sme sa priblížili, ihneď sa prestali rozprávať. Prisadli sme si ku nim a pozdravili sme ich.

„Idem zobrať jedlo. Em, čo si dáš ?" spýtal sa slušne Harry.

„Len si ty pekne sadni, dnes idem pre jedlo ja. Čiže tá otázka patrila tebe." usmiala som sa.

„Čokoľvek, čo vyberieš." povedal a úsmev mi opätoval.

Na taniere som nabrala šunku, syr a nejakú zeleninu. Do ruky som zobrala pečivo a pobrala som sa späť ku stolu.

„Nech sa páči." povedala som milo a tanier položila pred Harryho.

„Ďakujem a dobrú chuť." poďakoval sa.

„Podobne." odpovedala som. Mala som dobrú náladu, ani neviem prečo. Výborne som sa vyspala a mala som pekné ráno.

„Čo máte dnes na pláne ?" spýtala sa Monica.

„Ani neviem. Zatiaľ som nad tým nerozmýšľala." odpovedala som úprimne.

„My so Stuartom ideme nakupovať. Ak chcete, môžete sa pridať." povedala uchvátene.

Pozrela som na Harryho, ktorý ma pohľadom prosil, aby sme neabsolvovali žiadne nákupy.

„Ja dnes ostanem na apartmáne. Necítim sa ešte moc na davy ľudí." priznala som.

„Harry, ideš s nami ?" zapískala Monica nadšením.

„Ehm....ja....." koktal Harry a prosebne na mňa hľadel.

„Harry, sľúbil si mi, že mi ešte s niečím pomôžeš." klamala som v jeho prospech, aj keď mi to nebolo príjemné. Očividne sa mu uľavilo, keď bez slov odišli.

„Fú, ďakujem. To bolo o chlp." povedal Harry. Bolo vidieť, že mu zo srdca spadol obrovský kameň.

„V pohode." odpovedala som jednoducho. Klamala som. Ja neklamem. Nikdy !!! Čo to so mnou robí ?

Keď sme v tichosti dojedli, vrátili sme sa hore na apartmán.

Harry

Zatvoril som dvere na apartmáne, kráčali sme do izby. Emma išla predo mnou, a tak som mal skvelý výhľad. Ladne krútila bokmi a zľahka sa pohybovala.

Podišiel som za ňu a zrazu som ju oblapil rukami okolo pásu a zdvihol do vzduchu.

„Takže, s čím ti mám pomôcť ?" spýtal som sa pobavene.

Hello theeere🤣. Opäť vás vítam pri mojom príbehu. Prázdniny sa oficiálne končia a ja som sklamaná, pretože nastupuje škola a ja nebudem mať toľko času na písanie😢. Ďakujem za krásne komentáre😍, votes💖, či prečítania🌹. Strašne moc si to vážim💕. Ani neviete, ako ma to motivuje💖. Ako sa vám zatiaľ páči príbeh 🤔? Bozky _Amy_january💋