Slnečný lúč |DOKONČENÉ| ✔

60. kapitola 😍💖

Ahojte slniečka👅. Dnes vám prinášam okrúhlu 60. kapitolu😜😍✔. Ani ja sama tomu nemôžem uveriť, že už ich je 60😊. Pôvodne som myslela, že ich bude okolo 20 až 30. Ste neskutoční💕💕💕. Dnes má Slnečný lúč 4,4k prečítaní, 454 votes, 224 komentárov😍. Ďakujem vám veľmi veľmi pekne🙌. Ste moje všetko a už si môj život neviem predstaviť bez písania🌹. Možno je dnešná kapitola taká o ničom, ale snažila som sa😁🤔. A nezabúdajte, dostávame sa do finále😘💖.

Bozky _Amy_january💋💋

Harry

Zobudím sa ráno celý polámaný, pretože som spal na našom nepohodlnom gauči. To som však Emme nemohol povedať, pretože by ma nútila si to s ňou vymeniť.

Rozhodne bola tvrdohlavá, keď sme sa dohadovali, kde kto bude spať. Nakoniec som ju aj tak presvedčil, že ja si úplne vystačím s gaučom. Neochotne prikývla, pretože vedela, že aj tak neustúpim.

Ponaťahoval som si stuhnuté svaly a postavil sa. Bolelo ma celé telo, odhliadnuc od všetkých rán, čo mám.

Z mrazničky som vytiahol vopred pripravené croissanty a poukladal ich na plech. Zapol som rúru a vložil ich dnu.

Vošiel som do izby, kde Emma ešte spala. Vyzerala nádherne pri každej činnosti, ktorú robila, aj keď o tom nevedela.

Prešiel som do kúpeľne, kde som na seba nechal dopadať studené kvapky vody. Potreboval som poriadne prebudiť, čo sa mi aj podarilo.

Vrátil som sa naspať do izby iba v uteráku, pretože veci som si samozrejme zabudol zobrať. Ešte raz som pozrel na Emmu, potom som sa ale obrátil naspäť ku skrini a vyberal si čisté tepláky s tričkom.

„Harry ?!" počul som vystrašený hlas, na čo som sa rýchlo otočil. Emma na mňa pozerala vystrašene, presne tak isto ako včera. Posadil som sa pri ňu na posteľ a vrúcne sa na ňu zahľadel.

„Mala som zlý sen." hovorila, pričom stále pozerala pred seba.

„Chceš sa o tom porozprávať ?" spýtal som sa.

„Myslím, že nie." povedala a ja som ju chápal. Muselo to byť niečo ohľadom jej nepríjemnej skúsenosti. Chytil som ju pomaly za ruku a pritisol si ju na svoje srdce.

Mohla cítiť, ako rýchlo mi tlčie. To so mnou spraví vždy, keď sa na mňa čo i len pozrie.

„Nechceš ísť k lekárovi ?" spýtala sa, avšak celý čas pozerala na moju dobitú hruď.

Iba som pokrútil hlavou a pozrel sa do zeme. Tentoraz to bola ona, kto mi zobral tvár do rúk a prenikol mi priam do srdca.

„Bozkávaj ma, Harry." poprosila roztúženým hlasom, čo ma priviedlo na okraj priepasti.

„Naozaj to chceš ?" opýtal som sa. Nechcem, aby robila niečo, čo jej je nepríjemné.

Neodpovedala, rovno pritisla svoje pery na tie moje vo vášnivom bozku. Ruky som premiestnil na jej boky. Trhla sebou, a tak som sa odtiahol.

„Prepáč, nemôžem."

Emma

Harry sa postavil, zobral si veci a odišiel dolu. Srdce mi stislo, pretože som naozaj nechcela, aby to takto dopadlo. Myslela som si, že to už zvládnem, ale opak bol pravdou.

Podišla som k jeho skrini a vytiahla z nej veľké biele tričko. Vošla som do kúpeľne, ale nezamkla som. Nejako v podvedomí som chcela, aby prišiel Harry za mnou. Chcela som, aby zo mňa zmyl všetky zlé pocity.

Na ruku som vytlačila trochu jeho šampónu a začala sa umývať. Jeho vôňa mi prenikala bunkami tela do vnútra, zhlboka som sa nadýchla. Nemohla som si pomôcť, chcela som cítiť Harryho jemné ruky na sebe.

Myšlienky sa mi opantali zmyselnou vôňou, ktorá sa vznášala po celej kúpeľni. Privrela som oči, ale len na chvíľu.

Zobrala som uterák a zabalila sa doň. Prešla som ku skrinke s obväzmi, ale už tam žiadne neboli. Bosými nohami, iba v uteráku som vyšla von a hľadala Harryho. Sedel dolu v jedálni a raňajkoval. Kuchyňa bola zaplavená omamnou vôňou práve upečeného pečiva.

Keď si ma všimol, narovnal sa, ale neodtrhol odo mňa svoj pohľad.

„Nenašla som už žiadne obväzy." prehovorila som sotva počuteľným hlasom. Položil croissant na tanier a chytil ma za ruku. Ťahal ma do rodičovskej kúpeľne, kde ma následne posadil na okraj vane. Natiahol sa do zásuvky, z ktorej jeden vybral.

Kľakol si predo mňa, zľahka mi prešiel po celej dĺžke nohy, pričom mi stále pozeral do očí.

Tentoraz som to bola ja, kto zobral jeho ruku do svojej a pobozkala som ho na každú jednu rozbitú hánku.

Potiahol si ma bližšie k sebe a začal mi obväz jemne obmotávať okolo zraneného kolena. Nakoniec ma naň pobozkal a postavil.

Rukou som mu odhrnula vlasy z tváre a taktiež som ho pobozkala. Keď som mu zahryzla do spodnej pery zavzdychal a rukami si ma privinul ešte bližšie.

„Poď sa najesť." prerušil bozk, avšak ja som ho nevnímala. Chcela som iba jeho.

Nepáčilo sa mu, že ho neposlúcham, a tak ma zobral na ruky a odniesol do svojej izby. Zobral jeho tričko a vložil mi ho do rúk.

Opustil ma tak rýchlo, ako ma sem doniesol. Zhodila som zo seba mokrý uterák a prevliekla si tričko cez hlavu. Mokré vlasy mi padali na ramená, kde zanechávali mokré fliačiky.

Tričko mi siahalo do pol stehien, lenže pod ním som nemala nič. Nemala som tu žiadne spodné prádlo.

Znovu som sa zjavila pred Harrym, ktorý stuhol hneď, ako ma uvidel. Ťažko prehltol, avšak ani len sa nepohol.

Prešla som za neho a objala som ho zozadu. Napol všetky svaly na tele, nad čím som sa potichu zasmiala.

„Mne moc do smiechu nie je, keď viem, že si za mnou iba v mojom tričku." prehovoril nízkym hlasom.

Pobozkala som ho do stredu chrbta, vyhrnula mu tričko. Videla som, že sa nebráni, a tak som mu ho prevliekla cez hlavu. Vtedy sa už na mňa otočil, v očiach mu horel oheň.

„Hups." láskavo som sa na neho usmiala.

Vtedy jeho svaly povolili a pritiahol si ma bližšie. Posadil si ma na kolená a znovu nás otočil k stolu.

„Princezná by už vymýšľala, aj keď je hladná." zasmial sa aj on a do úst mi strčil kúsok croissantu.

Labužnícky som prehltla a jazykom mu prešla po perách.

„Zlatko, ale ani ty nič nemáš pod tými teplákmi, však ?" podpichla som ho, keď som cítila, ako sa na mňa tlačí jeho mužnosť.

Mykol plecami a ďalej ma kŕmil.

„Oddýchnime si na chvíľu, prosím." prosebne na mňa pozrel.

„Čo tým myslíš ?" zaujato som na neho pozrela.

„Poďme niekam. Len my dvaja, ty a ja."

„Myslíš na dovolenku ? Teraz ?" pozrela som sa neho s otvorenými očami.

„Áno. Ja všetko zariadim, len, prosím, poď so mnou. Obaja potrebujeme vypadnúť z tejto reality. Je toho už priveľa." keď som nič nehovorila, pobozkal ma na pery, vkĺzol mi jazykom dnu.

„Dobre." súhlasila som omámená pocitmi, keď sa odo mňa odtrhol.

Ešte v ten deň som išla domov a dohodla sa s rodičmi. Nakoniec mal Harry pravdu, obaja potrebujeme oddych. 

Keby máte čokoľvek na srdiečku, pokojne mi napíšte. Som tu pre vás. 💖💋💋💖