Slnečný lúč |DOKONČENÉ| ✔

Epilóg 2

UPOZORNENIE: v kapitole sa nachádzajú scény nevhodné pre čitateľov mladších 18 rokov

Posledný epilóg, sľubujem😂🌹. Užite si časť a do komentárov mi napíšte, ako sa vám príbeh páčil😜😘😍. Chcela by som nejakú spätnú odozvu, aby som vedela, či v písaní pokračovať🤔.

2182 slov, čiže trošku dlhšie. Snáď to bude stáť zato😎💕. 

Ďakujem za votes, komentáre.

Bozky _Amy_january 💋💋

Emma

Prebrala som sa na veľmi zlý sen. Snívalo sa mi, že Harry odišiel. Odišiel preč a viac sa už neozval. Nenašla som ho, akoby sa pod mím zľahla zem. Zostala som sama, sama proti celému svetu.

Zatočila sa mi hlava, a tak som sa posadila a snažila sa nahmatať pohár s vodou, ktorý by mal byť položený na nočnom stolíku. Nič som nenahmatala, tak som sa otočila na Harryho stranu.

Nebol tam.

Prázdne miesto vedľa mňa pôsobilo nepokojne. Začalo mi biť rýchlejšie srdce, čo možno spôsobil aj ten zvláštny sen.

Bolesť hlavy som nateraz zahnala do úzadia a snažila sa nájsť telefón. Vytočila som Harryho číslo a čakala.

Jedno pípnutie, druhé, tretie.... nič.

Roztrasenými rukami som telefón položila na posteľ a vybrala sa do kúpeľne. Pohár som napustila priezračnou vodou až po samý okraj. Zjedla som tabletku od bolesti a rozhodla sa, že na upokojenie by mi mohol pomôcť horúci kúpeľ. Uvoľním si všetky svaly a možno sa aj Harry vráti.

Tajne som dúfala, že sa iba niekde túla po hoteli.

Pre istotu som sa však vrátila pre telefón a položila ho na stolík, blízko vane.

Potočila som kohútikom a začala tiecť voda. Pridala som soľ do kúpeľa a kvetinovú vôňu. Atmosféra sa navodila sama a ja som zo seba zhodila všetko oblečenie.

Ľahla som si do vane a ponorila sa až po nos tak, aby mi doň nenatiekla voda.

Nemýlila som sa. Kúpeľ naozaj zabral a ja som sa cítila uvoľnene. Moje zmysly sa postupne roztápali nad omamnou vôňou kvetín a aj ja som zaspávala.

Odrazu ma prebral z môjho tranzu telefón. Spustilo sa tiché zvonenie, začo som bola momentálne nesmierne vďačná. Nepotrebujem skolabovať hneď ráno.

Utrela som si jednu ruku do uteráka a rýchlo som sa poň načiahla.

Harry !!

Celá šťastná som rýchlo zdvihla hovor.

„Dobré ráno, princezná, ako si sa vyspala ?" keď som počula jeho hlas, upokojila som sa. Nič sa mu nestalo!

S riadnym výdychom, a následne aj s jeho smiechom, som konečne začala triezvo uvažovať.

„Nie veľmi dobre. Sníval sa mi zvláštny sen. A kam si sa podel ty ? Mala som o teba strach. Vlastne ešte stále mám." pri niektorých slovách som sa zakoktala, cítila som, ako mi zovrelo hrdlo.

„Prepáč, miláčik, musel som rýchlo odísť na letisko. Zrušili nám let a ja to tu musím vybaviť. Problém je, že je tu omnoho viac ľudí, ako som predpokladal. Neviem, ako dlho sa zdržím, no budem sa snažiť vrátiť najrýchlejšie, ako viem. Prepáč mi, že som s tebou ráno nebol a nemohol ťa utešiť." dohovoril medovým hlasom a ja som si povzdychla.