Slnečný lúč |DOKONČENÉ| ✔

48. kapitola

Emma

S Harrym sme sedeli na lavičkách počas obednej prestávky. Hlavu som mu oprela o rameno, čím som si vyslúžila sladký bozk do vlasov.

„Koľko máš dnes hodín ?" spýtala som sa nenápadne.

„Šesť. Prečo ? opätoval mi otázku.

„Noo..." vykrúcala som sa z odpovede, pretože som vedela, že to Harryho nepoteší.

„Marco chcel ísť dnes von, tak ma napadlo, že by sme po škole išli ku mne." na tvári sa mi zjavila akási pokrivená grimasa.

„Ako chceš. Ja mám poobede autoškolu a potom musím ešte zariadiť šaty na tú svadbu. Asi pôjdem s Lauren."

„Počkať! Ty chodíš na autoškolu ? A kto je Lauren ?" zvýšila som hlas prekvapením. Ani tá autoškola ma neprekvapovala tak, ako nejaká Lauren.

„To som zabudol spomenúť. Začal som si robiť autoškolu." povedal neutrálne, avšak vo mne to začínalo vrieť.

„A Lauren ?" jej meno som vyslovila s veľkou nechuťou.

Keď Harry dlho neodpovedal, zdvihla som hlavu a pozrela mu do očí.

Zabával sa na mne. Iskričky v jeho očiach tancovali, pery mal zvlnené do širokého úsmevu.

Chcel ma pobozkať, avšak ja som sa uhla, a tak mi jeho bozk pristál na líci. Pritiahol si ma k sebe bližšie a rukami ma objal.

„Harry, neodpovedal si mi." upozornila som ho varovným hlasom.

„Čo si sa pýtala, zlatko ?" zaškeril sa.

„Kto je to, sakra, Lauren ?" vo vnútri som blčala.

„Neviem." odpovedal akoby nič a pobozkal ma na krk.

„Harry." zobrala som mu tvár do rúk a snažila sa vyčítať z nej čokoľvek.

„Si taká krásna." zapriadol.

Prísne som na neho pozrela a konečne povedal niečo podstatné.

„To meno som si vymyslel. Neviem kto to je. Chcel som iba vidieť, ako zareaguješ. Avšak ty si môj malý žiarlivec." usmieval sa od ucha k uchu a tvár mi obsypával malými bozkami.

„Ja nežiarlim." protestovala som, aj keď som dobre vedela, že to nie je vôbec pravda.

„Uhmm." mrmlal do mojej pokožky.

„Ale aj tak pôjdem radšej s tebou ja." obaja sme sa zasmiali a konečne sme spojili naše pery v jedny.

Harry

Emma ma čakala pred autoškolou, no na nemilé prekvapenie s ňou bol aj Marco.

„Ahoj." pozdravil som ho s kamenným výrazom a Emmu som si pritiahol do vášnivého bozku.

Keď som sa od nej odtiahol, nepekne na mňa pozrela, ale ja som iba mykol plecami.

„Tak ja už pôjdem. Vidíme sa inokedy. Ahojte." už-už chcel obísť, no Emma ho ešte stiahla do objatia.

Keď odišiel, pozrela na mňa prísnym pohľadom. Už druhýkrát za dnešný deň.

„Iba som chcel, aby vedel, kde je jeho miesto." opätoval som jej nepekný pohľad, avšak priblížil som sa k nej.

„On to veľmi dobre vie, neboj sa." podotkla a pritiahla si ma do objatia. Nehnevala sa. Obmotala ruky okolo môjho krku a pritiahla si ma bližšie.

„Nabudúce ho už neprepaľuj pohľadom." poprosila ma, na čo som prikývol.

Pery sa nám spojili, telá tlačili o seba. Nepoznám krajšieho pocitu, ako je tento. Držať v náručí dievča, ktoré nadovšetko milujem.

*

Nákupné centrum nie je tak preplnené ako vo všedné dni. Pár ľudí sa ponáhľa a ani nevedia za čím.

„Zlato, kam ideme najskôr ?" oslovila ma Emma a mne nad tou prezývkou podskočilo srdce radosťou.

„Kam povieš." usmial som sa, na čo mi úsmev s radosťou oplatila. Venovala mi letmý bozk do kútiku úst, a už ma ťahala do prvého obchodu.

Emma

„Čo povieš na tieto ?" spýtala som sa Harryho, keď som vyšla z kabínky v nariasených červených šatách.

Sedel v kresle a hlavu mal podopretú rukami, čo naznačovalo, že ho to už nudí. Nečudujem sa mu. Už sme tu približne hodinku a pol.

Zatočila som sa a prešla pred neho. Ihneď sa vzpriamil a hlavu mi položil na brucho. Rukami som mu vošla do vlasov, kde som mu vtisla bozk.

Rukami mi prešiel z vonkajšej strany stehien, až pod zadok. Zastavil sa tesne pod ním a svoj zrak upriamil na mňa. Mala som čo robiť, aby som zostala nohami pevne na zemi. S nevôľou som sa od neho odtiahla a išla sa prezliecť.

Zavítali sme do ďalšieho obchodu so spoločenskými šatami, pričom Harry dúfal, že už bude posledný.

Zobrala som si na vyskúšanie pár skvostných kúskov a už aj som sa schovala za čierny dlhý záves.

Chcela som Harrymu pozdvihnúť trochu náladu, a tak som si obliekla tmavé obtiahnuté šaty, ktoré mi ledva zakrývali zadok. Výstrih bol hlboký, avšak pekne krojený. Čudovala som sa, že mi z týchto šiat nevyskočili prsia, avšak tentoraz som na to nebrala ohľad. Bola to čistá provokácia.

Vlasy som si povolila z gumičky, čiže mi pekne prikrývali plecia.

Vyšla som spoza závesu a uvidela som Harryho. Bol v tej istej pozícií ako predtým, no keď ma uvidel, jeho pohľad sa zasekol na mojom hrudníku. Zaškerila som sa a odvážne som kráčala k zrkadlu.

V tom istom momente bol za mnou a jeho ruky spočívali na mojich bokoch.

„Toto si tam nemôžeš obliecť." hovoril hlasom naplneným túžbou, pričom som však mala pocit, že presviedča skôr seba ako mňa.

„Prečo ?" trošku som sa s ním hrala.

„Pre toto." povedal a prstom mi zľahka prešiel po medzierke medzi mojimi prsiami. Chytila som ho za stehno a stlačila.

Pritisol sa ku mne ešte bližšie, na čo som zaklonila hlavu a oprela si ju o jeho plece. Pobozkal ma na krk a povedal.

„Prosím daj si to dole, pretože sa viac neovládnem." pošepky prosil zachrípnutým hlasom a prechádzal mi po holom stehne.

„Fajn." zhlboka som vydýchla a pobrala sa do kabínky. Mala som čo robiť, aby som tam dokázala prejsť.

„Kašlať na to." započula som, no nestihla som sa ani otočiť a Harry už bol pri mne.

Chytil mi tvár do rúk a vtisol mi drsný bozk. Pritlačil ma o tenkú stenu tak, že medzi nami nebol ani milimeter priestoru navyše.

Aaaa. Pokračovanie nabudúce😂💪. Viem, som zlá a nevydávam pravidelne časti, no teraz som vôbec nemala čas a ani náladu😥. Tešte sa však na najbližšie kapitoly, pretože mne osobne sa veľmi páčia😍. Ďakujem za krásne komentáre na predošlej kapitole ❤️a opäť pokračujeme v súťaži o najkrajší komentár❤️❤️😊✍️. Bozky _Amy_january