Slnečný lúč |DOKONČENÉ| ✔

18. kapitola

Emma

Celý týždeň ubehol nejako rýchlo. Každý chodil poctivo na plaváreň. Bol to taký príjemný oddych.

S Harrym som sa moc nestretávala. Nie, že by som sa mu vyhýbala, no naše posledné stretnutie v saune bolo zvláštne. Niečo bolo iné. Ja som to cítila.

Preto som to radšej nechala tak a naďalej sa venovala plávaniu.

Posledný deň sme sa však museli vrátiť do školy na naše sľúbené vyhlásenie súťaže.

Mám pocit, že tento mesiac, kedy sme museli poriadne zamakať na našich vedomostiach, ubehol až prirýchlo.

*

„Dobré ráno, žiaci. Vítam vás tu, pri našom poslednom stretnutí v takejto zostave, na vyhlásení súťaže o najlepšieho študenta." privítala nás profesorka a všetci nadšene zatlieskali.

To sa naozaj tešia, že to už končí ? Ja som si na toto až prirýchlo zvykla. Nemenila by som až do maturít.

No možno fyzikárku by som zmenila.

„Začneme teda od najmladších." povedala a pokračovala ďalej.

„Každého koho prečítam, si príde nastúpiť pri tabuľu, aby sme vám mohli hneď odovzdať letenky do Paríža." zatlieskala tentoraz ona.

Neviem, či to vyhrám. Viem, že na to mám, ale matika a fyzika mi tento krát poriadne zavarili. Aj keď strašne moc by som chcela ísť do toho Paríža. Je to druhé miesto, ktoré mám na zozname miest, ktorých chcem navštíviť.

„Takže z prvého ročníka mal najlepší prospech..........Stuart." vykríkla a čakala na Stuartovu reakciu. Nadšene pribehol k tabuli, kde mu predali letenku.

„Druhý ročník. Tu sme to mali veľmi tesné...Výhercom sa stáva......"

To je moja kategória. Silno držím päste zaťaté. Nepustím ich, dokedy to už konečne nepovie.

„......Emma." opäť vykríkla a triedou sa ozval hlasný potlesk.

Nadšene som sa vyšvihla zo stoličky a s úsmevom kráčala k tabuli.

Ani si nepamätám, kedy som bola naposledy takáto šťastná. Konečne sa mi začína plniť môj sen. V mojom vnútri som skákala od radosti.

Podišla ku mne profesorka, podala mi letenku a zagratulovala mi.

„V treťom ročníku to s prehľadom vyhráva.......Harry." zajačala a opäť nasledoval potlesk.

Tak toto som nečakala.

Stála som s otvorenými ústami pred tabuľou a civela na Harryho postavu približujúcu sa k nám.

Víťazoslávny úsmev mu trónil na tvári. Sebavedome kráčal z nohy na nohu. Uprene mi hľadel do očí. Postavil sa vedľa mňa a pošepkal mi pri uchu.

„Zavri ústa. Ja som ti to vravel." povedal pobavene, no mne z jeho dychu naskočila husia koža.

„A za štvrtý ročník tu máme.....Monicu." triedou sa pustil asi najväčší potlesk.

Dievča sa postavilo, nasadilo hollywoodsky úsmev a vybralo sa k nám.

Keď sa celá ceremónia skončila, posadila som sa opäť na miesto. Nemohla som, a ani nechcela, tomu uveriť.

Konečne sa mi splní sen, no s Harrym, Neviem, či sa mám tešiť, alebo radšej plakať.

Rozhodla som sa túto myšlienku hodiť za hlavu. Veď budú tam ešte aj Monica a Stuart. Nemusím si ho vôbec všímať. Presne tak.

Ďalšiu hodinu nám povedali ešte ďalšie pokyny. Odchádzame v pondelok skoro ráno. Potom nás pustili domov.

*

Doma bola iba mama s Jakeom.

„Ahoj, mami." pozdravila som sa.

„Ahoj, srdiečko. Prečo si tak skoro doma ?" spýtala sa udivene.

„Dnes sa nám skončila tá súťaž. A hádaj kto vyhral. Trochu ti napoviem." povedala som a vytiahla z tašky letenku.

Obe sme začali šťastne výskať, skákať a objímať sa.

Celý deň som bola zatvorená a pozerala som si na notebooku, čo všetko chcem navštíviť.

Je toho naozaj veľa, a tak iba dúfam, že to všetko stihnem.

*

Všetci sme sa stretli na letisku. Je asi 5 hodín ráno a ja som, samozrejme, nespala celú noc, pretože som bola vo vytržení.

Harry vyzeral, že tiež toho veľa nenaspal, narozdiel od Stuarta, ktorý s nadšením obskakoval Monicu. Ja som našťastie mala na sebe slúchadlá.

Keď sme prešli všetkými potrebnými kontrolami, bol čas akurát nastúpiť do lietadla.

Sedela som pri okne, čiže som mala skvelý výhľad.

Vedľa mňa sedel Harry a vedľa neho Monica so Stuartom.

Vzlietli sme úplne v poriadku. Bola som prekvapená, že som sa nebála, keďže toto je prvýkrát , čo letím lietadlom.

Problém nastal až vtedy, keď sa dostavili turbulencie. Bála som sa ako nikdy predtým.

Chcela som si preto nasadiť slúchadlá, no nikde som ich nemohla nájsť.

Monica to vyriešila po svojom. Chytila Harryho za ruku a položila si hlavu na jeho rameno. Harry zostal zaskočený, no nič nespravil. Ja som na to iba prekrútila očami, no bohužiaľ si to Harry všimol, na čo sa potichu zasmial.

Hľadala som ďalej slúchadlá.

Nemohli sa predsa prepadnúť pod zem.

„Do kelu !" zanadávala som.

„Emma, musíš tu s tým toľko šuchotať ? Nevidíš, že sa s Harrym snažíme spať ?" ziapala Monica. Očividne si my dve rozumieť nebudeme. Harry na mňa hľadel s vygúlenými očami. Asi tomu tiež nemohol uveriť takisto ako ja.

„Prepáč, no hľadám slúchadlá a neviem ich nikde nájsť." povedala som a znovu som sa začala hrabať v taške.

„Počkaj, ja ti požičiam moje." povedal Harry a začal ich vyberať z vrecka na jeho džínsoch.

Podal mi ich do ruky a venoval mi úsmev.

„Ďakujem." úsmev som mu opätovala a zrak som premiestnila na Monicu, ktorá celá sčervenela.

Zapla som si hudbu na maximum, pretože nemám záujem počúvať tie reči, čo Monica tlačí Harrymu do hlavy.

Harry

Zaspala.

Bola tak krásna, keď spala.

Jemne schúlená v klbku, pod hlavou mala sveter.

Pery jemne pootvorené.

„Harry, už pristávame." povedala Monica a ja som už chytal nervy. Nedala mi ani minútu pokoj, celý čas mi o niečom rozprávala. Ja som ale nevnímal ju. Vnímal som Emmu, každým kúskom svojho tela a mysle.

Monica sa už chystala, respektíve si balila všetky haraburdy do svojej veľkej kabelky. Čudujem sa, že ju sem s tým vôbec pustili. Stuart si už tiež balil veci.

Musím zobudiť Emmu. Aj keď veľmi nerád. Najradšej by som sa na ňu takto pozeral stále.

Jemne som s ňou potriasol, no nič.

„Emma." šepkal som jej pri uchu.

Zrazu pomaly otvorila oči a usmiala sa.  

Ďalšia kapitola je na svete🌹. Zdravím vás a dúfam, že sa zatiaľ páči😜. Viem, trochu nudná, no sľubujem, že najbližšie sa to už poriadne rozbehne😍😍😍😍. Ďakujem vám za krásne komentáre💖💖, ktoré naozaj potešili, votes a za vašu podporu😊. Ďakujem vám💕. Bozky _Amy_january 💋