Milujem Ťa, Ty trdlo

4 ♡

Prajem príjemné čítanie 😃

Ráno som sa zobudila na strašnú bolesť ruky. Pozrela som na hodiny a zistila som, že je iba 7:21. Potichu som zišla do kuchyne. Uvarila som si čaj a zapla si na notebooku film Na vine sú hviezdy. Keď som sa zobudila, bežali titulky. Vypla som ho. Išla som sa do kuchyne najesť.

„Dobré ráno." Pozdravila som rodinu.

„Dobré ráno. Ako ruka?" Spýtala sa mamina.

Odviazala som ju a skúsila ňou pohnúť. To bolo však nemožné. Ruka bola celá opuchnutá a fialovo -modro -zelená. To bude asi potrebovať doktora.

„Zle." Povedala som a ukázala ruku mamine. Tá od ľaku zjajkla.

„Naraňajkuj sa. Pôjdeme do nemocnice." Povedala mamina a odišla sa obliecť.

🔵🔵🔵

Na chirurgii sme čakali asi 2 hodiny. Ľudí tam bolo ako maku. Každé dieťa čo vyšlo z ambulancie plakalo ako divé. Dúfam, že to nečaká aj mňa. Vošlo dievča, ktoré bolo zapísané pred nami. Takže už iba ona a pôjdem ja. Ruka zatiaľ trošku odpuchla. Zlá správa bola, že ma nej boli už dve fialovo- zelené modriny. A tá hrča na hlave? Do rána zmodrela, ale inak nebolí. Našťastie.

„Hanušová." Zakričala sestrička.

„Dobrý deň." Pozdravila som a vošla do ambulancie.

„Ahoj. Dieťatko milé, čo sa ti stalo?" Opýtala sa  doktorka.

„Včera som bola s kamarátkou na klzisku a spadla som na ruku." Doktorka prišla ku mne bližšie a obzrela si ruku.

„Povedz mi prosím ťa celé meno."

„Bianka Hanušová."

„Dátum narodenia."

„13. október 2000"

„Dobre. Ešte výška a hmotnosť."

„176 cm a 60 kilogramov."

„Zatiaľ nejedz ani nepi. Ak je to zlomené. Na konci chodby je röntgen. Podáš sestričke tento papierik. Ona ti to zröntgenuje. Potom si sem prídeš sadnúť." Povedala doktorka a v zapätí zatvorila za mnou dvere.

Röntgen som našla bez problému. Lenže koľko tam bolo ľudí. Juuj....To budem dlho čakať. Pane bože. Po nekonečnom čakaní ma konečne zavolali dnu. Zröntgenované som to mala za chvíľočku. Sestrička spravila päť snímok a mohla som ísť. Pozrela som na hodiny. 12:28. Už sme tu dve hodiny. Ešte pár detí pôjde dnu. Takže za chvíľku zistím čo mám s rukou.

„Hanušová." Zakričala na mňa sestrička znova.

Držte palce. Idem sa dozvedieť či to mám zlomené alebo narazené.

„Takže," začala sestrička, „ máš to zlomené. A dosť zle."

„Nebude potrebná operácia, však?" Opýtala som sa so strachom.

„Nie. Bude sa to trošku dlhšie liečiť. Máš to zlomené až v dvoch miestach. To asi nebol jeden pád."

„Nie. V ten deň sa mi podarilo spadnúť ešte aj so schodov. Neskôr som znova zakopla a spadla na tú ruku." Priznala som sa doktorke.

„Ty si ale šikuľka. Poď za sestričkou dá ti to do sadry."

„Tu si sadni." Povedala sestrička a ukázala na stoličku.

„Môžem si ísť ešte umyť ruku?"

„Áno."

Sestrička si napustila plné vedro teplej vody. Hodila tam obväz a začala mi omotávať ruku nejakým vatovým obväzom. Vybrala z vedra ten namočený obväz, rozstrihala ho a začala mi to dávať na ruku. Bolo to také...také teplé. Nakoniec mi to zaviazala ešte normálnym obväzom a zalepila takou páskou.

„Počkaj chvíľku tu, kým ti to zaschne. A o týždeň príď na kontrolu. Dáme ti to do sadry. Dávaj si pozor. Ahoj." Povedala doktorka a podala mi papier.

Meno a priezvisko: Bianka Hanušová

Dátum narodenia: 13. október 2000

Popis úrazu: Pacientka včera na klzisku spadla. Spuchnutá celá pravá ruka. Po lakeť. Pri pohybe bolestivé. Veľký opuch. Zlomenina vretennej kosti na dvoch miestach.

Liečba: Bez športu a TV. V kľude. Nosiť v šatkovom závese, aby neopúchali prsty.

Kontrola: O týždeň na presadrovanie.

„Môžeš ísť." Povedala sestrička a skúsila, či sadra nie je mokrá.

Mamina ma už čakala v aute.

Podala som papierik mamine a tá len pokrútila hlavou. Pozrela som na hodiny. Bolo 13:54. Boli sme tu tri a pol hodiny!

„Mami čo máme na obed?" Opýtala som sa.

„Bryndzový polievku a kura s ryžou."

„Ja som už takáá hladná."

„Ak správne čítam: Dvojitá zlomenina vretennej kosti?! To sa ti ako podarilo?"

„To asi vtedy keď som v obývačke spadla."

„Vystupovať." Povedala mamina

„Rišooo, tatooo už sme doma." Zakričala som keď som vošla dnu.

„Bolo na čase. To čo?" Opýtal sa toto keď ma uvidel.

„Dvojitá zlomenina vretennej kosti." Povedala som mu.

„Šikovnica." S. A mal aj pravdu.

„Bia, poď si dať obed." Zavolala na mňa mamina.

Trvalo mi takmer polhodinu kým so tom zjedla. Bol to strašný boj. Udržať lyžičku v ľavej ruke. Kalamita. Cez týždeň budem musieť asi vstávať o piatej, aby som to všetko stihla. Porazí ma.

„Idem hore." Zakričala som ma maminu. Vyšla som do izby. Zapla som si notebook. Samozrejme tri správy od Mišky.

Miška: Bia. Kde si? Prečo nedvíhaš?

Miška: Bianka!!

Miška: Bia hneváš sa?  😨😱

Ja: Nie nedvíhala som preto, lebo som bola tri a pol hodiny na chirurgii. Už som doma a nehnevám sa.

Miška: Preboha si v pohode?

Ja: Ako sa to vezme.

Miška: Čo sa ti stalo?

Ja: Dvojitá zlomenina vretennej kosti. Pravej ruky.

Miška: Fú. Pôjdeš do školy, však?

Ja: Áno pôjdem. Idem pa. 💓

Odhlásila som sa. Ani som si nevšimla, že je čas večere. Mala som chleba s medom. Samozrejme zas umenie, kým som to zjedla. Idem ešte čítať. Už je aj tak dosť hodín.

⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇

Ahojte všetci,

Tak tu máme ďalšiu časť.

Ďakujem za všetky čítania

PS: Ospravedlňujem sa za chyby a preklepy

Suzan ♡

Coment, vote, share ♡