Milujem Ťa, Ty trdlo

15 ♡

Prejem príjemné čítanie.

Dnes je to už týždeň. Týždeň, čo som prežila v Poprade. Takže o týždeň sa ide domov. Popravde bude mi trošku smutno. Neviem, či nieledy uvidí Patrika, Tomáša alebo Maťu. A túto krásu nechcem ani opustiť. Z okna vidno krásne zasnežené končiare Vysokých Tatier. Dala by sa o tom napísať celá kniha.
Dnes je zas jeden z nudných dní. Aj tie predošlé boli také. Nič som dokopy nerobila. Notebook, kniha, nejaký film. A poobede s babkou trochu na vzduch. Včera som sa odhodlala povedať mamine, že som mala otraz mozgu. Áno až včera. Nepovedala mi na to nič. Pravdepodobne má iné starosti. Opýtala  som sa aj na súrodenca. No na to mi odpovedala, že si nie je doktor istý.
Do kelu. Čo mám robiť? Prečítala a videla som už všetko možné aj nemožné. Už som unavená z tej nudy. Akurát som po obede. Asi zajdem niekam von. Pomaly som sa zdvihla zo stoličky. Vybrala som si zo skrine rifle, tričko a mikinu. Pobrala som sa do kúpelne, kde som sa obliekla. Keď som bola oblečená naniesla som si na tvár púder a vlasy som si rozpistila. Kukla som do zrkadla a spokojná so svojim výzor som poslala zrkadlu vzdušný bozk. Zbehla som do chodby.
„Babi!"
„Áno?"
„Idem sa trochu prejsť." Povedala som.
„Dávaj si pozor."
„Neboj."
„Pa." povedala babka s úsmevom a zmizla v kuchyni.
Obula som si svoje šedé členkové čižmy a  čierny kabát. Okolo krku som sa zamotala šál a na na hlavu som si dala čapicu.

🔵🔵🔵

Pomaly som sa prechádzala zasneženými ulicami Popradu. Von bolo krásne. Na ceste bol jemný poprašok snehu. Aj snežilo. Pomaličky. Vločky mi padali do rozpustených vlasov. Tam sa pomaly rozpúštali. Po hodine prechádzania som usúdila, že je čas pobrať sa domov. Vracala som sa po známej ceste.
„Bia?" oslovil ma dievčenský hlas. Počkať. To môže byť jedine Maťa. Alebo?
„Áno?" odpovedala som dotyčnej osobe. Otočila som sa, aby som si ju mohla obzrieť. Bola to Maťa. Žiadnu iný babu tu nepoznám. Vlastne ešte dvojičky, ale tie majú ešte detský hlások.
„Chcela som sa ťa opýtať, či máš niečo na pláne."
„Kedy?" opýtala som sa nechápavo.
„Dnes."
„Dnes nemám nič na práci."
„Nechceš ísť so mnou nakupovať?"
„Jasné!" radostne som zvýskla.
„Super."
„Vieš," začala som, „ja sa tu už dobré dva dni nudím. Prijmem každý nápad."
„Ako dlho to ešte budeš?"
„Týždeň."
„Zajtra mám je o pol siedmej krasokorčuľovanie. Súťažím aj ja. Prišla by si?"
Čože? Maťa ide zajtra krasokorčuľovať a volá mňa?
„Rada." povedala som. Pokračovali sme ďalej v ceste. Pomaly sme sa dostávali na našu ulicu.
„Tak za pol hodinu sa môžeme strernúť?"
„Áno. Kde ťa m čakať?"
„Pred Oliverovým domom." povedala Maťa.
„Dobre ahoj." zamávala som Mati a vnišla som dnu.

🔵🔵🔵

Po pol hodine som kráčali k Oliverovmu domu. Zastala som trochu ďalej, aby to nebolo podozrivé. V ďialke som zazrela bežiacu babu. Hneď som v nej spoznala Maťu.
„Bia, prepáč, že m-meškám." povedala zadyhčaným hlasom.
„Veď aj ja som iba teraz prišla."
Vykročili sme smerom k nákupnému centru. Nemám tušáka, kde je. S Maťou sme sa zarozprávali. Rozprávali sme sa o všetkom možnom. Ani som na nenazdala, a už sme stáli pred nákupným centrom Hviezda (Vymyslený názov).
Vošli sme dnu a začala sa naša nákupná horúčka. Išli sme snáď do každého obchodu. V nákupnom centre sme strávili asi tri hodiny. Vyskúšali sme si mnoho vecí. Ja som si nakoniec kúpila červené šaty s drobnými srdiečkami, ktoré boli biele. Na pás sa viaže fialová stužka. A ešte krémové tričko s krátkym rukávom a čiernym srdiečkom v strede. Maťa si tiež kúpila šaty, lenže červené s bielymi bodkami.
„Maťa?"
„Nóó?"
„Poďme si dakde sadnúť. Pozývam. Lenže neviem kde."
„Poď za mnou." povrdala Maťa a zdrapla ma za ruku. Začali sme utekaž. Zastali sme pred obchodom.
Tchibo. Počkať. Maťa pije kávu?
„Maťa piješ kávu?"
„Nie ty trdlo. Dáme si koláč." povedala Maťa so smiechom.
„Už chápem."
Dnu sme sa postavili do radu. Vybrali sme si jahodlový koláč. Zaplatila som, a išli sme si sadnúť.
„Díky, že si so mnou išla." povedala Maťa.
„Nikoho iného tu nepoznám. Iba vás a Olivera. Prišlo mi to ako super nápad, a tak som neváhala ani minútu. Si fakt super."
„Ani ja nemám moc kamarátok. Váčšinu času trávim na zimáku, alebo doma s chalanmi."
„Ja mám u nás jednu dobrú kamarátku, ktorú poznám od škôlky. Ja sa skôr s chalanmi kamarátim."
„A so spolužiačok?"
„Pravdu povediac sme iba dve baby."
„To fákt?"
„Áno dve baby a osem chalanov."
Maťa na mňa neveriacky pozrela, ako keby som jej povedala, že som sa dostala do stredu zeme.
„Ja mám v triede päť spolužiačok a desať spolužiakov. Naše baby sú neskutočne namyslené. Takže v triede nemám kamarátku. Chalani ma zvali do kolektívu."
To čo mi povedala Maťa ma zarazilo. Keď som ju prvýkrát videla bola mi sympatická. Budem sa snažiť  byť pre ňu kamarátka.
„No nejaké kamarátky sa nájdu. V deviatke mám kamarátku Zuzku. A ešte chodievam korčuľovať s jednou babou Terkou. Lenže tie bývajú za Popradom."
„Maťa neviem čo to bude možné, ale aj po odchode sa chcem s tebou kontaktovať."
„Budem rada ak zostaneme v kontakte." povedala nadšene.
„Aj ja...Popravde sa mi nechce ísť domov. A netuším čo budem robiť keď pôjdete do školy." povedala som smutne.
„Ale no. Raz ťa zoberiem do školy ja, pototom Oliver a aj Tomáš."
„Ak to bude možnéé,"
„Čo by nebolo. Budeš hrať našu sesternicu." to sme už vybuchli od smiechu.
„S radosťou bejby."
Náš smiech pokračoval. S Maťou som si celkom sadla. Aj keď je mladšia.
„Inak Bia, veď ty tu môžeš byť ešte dva týždne."
Nechápavo som na ňu pozrela.
„Prečo dva týždne?"
„Hlava maková. Veď budete mať prázdniny o týždeň."
To bola pravda. Veď máme jarné prázdniny. Som na to úplne zabudla.

Ešte sme sa chvíľku rozprávali. Volala mi babka, že mám ísť domov. Ovešané nákupnými taškami sme sa pobrali domov.
„Zajtra čakaj o šiestej pred domom. Príde po teba jeden pekný mladík." povedala Maťa a rozbehla sa domov.
„Maťa počkaj!" zakričala som na ňu. Zastala.
„Len aby ti bolo jasné neprezradím ti identitu toho chalana."
„To ani nechcem vedieť. Dáš mi prosím číslo?"
„Jasné." Naťukala mi číslo do mobilu.
„Aj FB mi prosím napíš do poznámok."
Vrátila mi mobil. Objali sme sa a každá išla svojou cestou. Ja som vošla už iba do dvora.
„Ahoj babka." pozdravila som, keď som vošla dnu. Nikto sa mi však neozval. Vyzula a vyzliekla som sa. Vošla som do kuchyne a uvidela som tam....

⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇

Ahojte všetci. Máme tu ďalšiu časť. Dúfam, že sa vám páčila. Čo myslíte kto alebo čo tam bude? Ešte stále môžete napísať do komentu áno alebo nie. V ďalšej časti sa to dozviete. Ďalujem za + 620 redas a + 45 redas. Venujem všetkým čitateľov.
PS: Ospravedlňujem sa z chyby.

Suzan ♡

Coment, vote, shate. ♡