Milujem Ťa, Ty trdlo

39 ♡

Prajem príjemné čítanie 😃

„Bia? Nepôjdeš s nami večer von?" Opýtal sa ma Noro v piatok po škole.

„Išla by som. Ale kto ide?"

„Tak chodievam ja, Jano, Andrej, Erik, pôjde aj Miška. Z osmičky ešte chodí Terka a Lukáš. Niekedy sa ešte pridá aj Adam. No a berieme všetkých pocestných." Vymenoval mi Noro všetkých členov ich gangu.

„Možno." Odpovedala som mu zamyslene.

„Prosíím..."

„Ale keď ja sa s Miškou nebavím. Na Jana som naposledy nakričala a ostatok dobre nepoznám. Teda iba z našej triedy."

To, že sme sa s Miškou nebavili bola pravda. Celý týždeň prebiehala medzi nami vzájomná ignorácia. Mala som chuť sa jej ospravedlniť, ale nejak to nevyšlo.

Od utorka až do dnes som sa bavila s Norom. Teda on sa ma ujal. Jano hádzal na mňa celý týždeň odporné pohľady. Ďalší, čo má asi mužské krámy.

A Rišo? Ten sa správal akoby ma ani nepoznal.

✘flashback utorok ✘

„Dobré ránko." Pozdravila som veselo rodičov a Riša, ktorý akurát raňajkovali.

„Aj tebe." Povedala mamina.

Pohľadom som preskúmala svoje raňajky. Chlebík s lekvárom a kakao. Pozrela som sa na Riša, ktorý pil kakao.

„Riško deje sa niečo?" Opýtala sa starostlivo mamina. Tak starostlivo ako všetky maminy.

„Nie. Všetko je v poriadku. Idem už do školy." Odpovedal Rišo. Rýchlo sa postavil na odchod. Lenže pred odchodom mi venoval ešte jeden chladný pohľad.

✘ Koniec flashbacku ✘

„Zem volá Biu." Zakýval mi Noro pred očami.

„Prepáč. Čo si sa pýtal?"

„Či teda ideš s nami von." Zopakoval Noro otázku ešte raz.

„Idem. O koľkej a kde?"

„O siedmej pred Jednotou."

„Čo si vy dvaja dohadujete?" Ozval sa Andrej.

„No rande, vieš ako." Odpovedala som mu ironicky.

Pohľad som presmerovala na Andreja. Aj on bol celkom pekný. Vysoký, modrooký a blonďavý. Ale na Patrika nemal. Patrikove zelené oči boli najkrajšie.

„Bia sa nezdáš."

„Naši frajeri Bianôčka a Andrejko, nechajte si tieto doťahovačky na neskôr." Zavtipkoval Noro.

„Hahaha."

„Dnes o siedmej pred Jednotou, bro!" Zakričal Andrej, skôr ako odišiel preč.

„Wau. On počul celý rozhovor?" Opýtala som za s úžasom.

„Nie Bia. O siedmej pred Jednotou sa stretávame už asi rok."

„Aha. Idem ahoj." Venovala som mu ešte jedno objatie a rýchlo som utekala domov.

Do uší som si nasadila sluchádla.

„Hey! Once upon a younger year

When all our shadows disappeared

The animals inside came out to play

Hey! Went face to face with all our fears..." Pospevovala som si veselo s Aviciim.