Milujem Ťa, Ty trdlo

42 ♡

Prajem príjemné čítanie 😃

„Tak napíšte si vetu: Lastovičky odlietajú do teplých krajín, pretože je tam v zime teplejšie ako na Slovensku. Určite mi túto vetu podľa všetkých kritérii." Zadávala učiteľka už asi stýkrát toto isté zadanie.

Už mi z toho šibe. Všade vidím iba čísla, vety a súvetia. Ja viem, že ideme všetci v pondelok na prijímačky, ale mohla by nám dať trochu pauzy.

No lenže to asi nie je možné. Prečo? Pretože keď prišli výsledky z monitoru takmer nás zabila. Tak ja som bola celkom spokojná. Z matiky som mala 80 precent. Že antitalent na matiku. No ale zo slovenčinou to bolo trochu horšie. Z tej som mala 64 percent.

„Bia? Už to máš hotové?" Vytrhla ma učiteľka z myšlienkových pochodov.

Samozrejme že som to nemala ešte hotové.

„Ehm...ešte nie."

„Tak šup šup."

Rýhlo som sa snažila niečo načarbať do zošita. Nevedela som to, tak som sa niečo snažila odpísať od Mišky. Keď ma Miška uvidela čo robím, hneď mi posunula zošit bližšie.

„Tak ja vám želám všetko dobré na prijímačkách. Dávajte si pozor na všetko. Najskôr určite podmet a prísudok. Potom ďalšie vetné členy. Nebudte rýchly. Všetko si poriadne prečítajte a až potom to riešte. Pekný víkend." Dávala mám slovenčinárka kázanie.

Popri počúvaní som házdala veci do tašky. Konečne piatok za ktorým bude nasledovať víkend. Potom prijímačky a chvalabohu koniec týraniu na slovenčine a matike. Okej, koncoročný test a pokoj. Lenže nastane týranie v iných predmetoch. Napríklad taká chémia mi nejde. To bude treba opraviť.

„Bia ideš?" Potiahla ma za rukáv Miška.

Neodpovedala som jej. Len som išla do šatne, kde som si obula tenisky a obliekla bundu.

„Čo ti zase je?" Rypol do mňa Jano po ceste. Neviem ako ma dobehol a ani ma to netrápilo. Miška sa tam bozkávala s Erikom, tak som bez pozdravu odišla domov.

„A čo ťa to trápi?" Odpovedala som mu otázkou.

„A nemôže?"

„Nie."

„Čo som ti urobil?"

„To sa nedá na prstoch jednej ruky spočítať a ty sa ešte pýtaš."

„No a ja môžem za to, že som sa do teba zaľúbil?"

„A ja môžem za to, že ťa nechcem, lebo som sa zaľúbila do iného?"

„A to chceš dokedy čakať na toho tvojho?"

„Pre mňa za mňa aj do konca života."

„To chceš byť dokedy sama?"

„Dokiaľ nebudem mať vek na to, aby som sa mohla presťahovať do Popradu, alebo kým sa on nepresťahuje sem. Proste Jano nerieš to."

„Veď, ale Bia. To čo chceš byť sama? Bez chlapca?"

„No a čo. Láska je láska."

„To budeš fakt nezadaná."

„Jano budem! Ja som na neho ochotná počkať. Nechápeš, že ho ľúbim? Ja som ochotná na neho počkať."

„A na mňa si nepočkala!"

„Ja som bola do teba dva roky. Dva roky som čakala na deň kedy mi dáš pusu, alebo čo. A ty nič. Správal si sa ku mne ako keby som bola nejaký jed, alebo čo. Nedokázal si ma vystáť. Tak som sa na teba vykašľala. A ty si sa zrazu začal správať inak. A keď si mi povedal, že ma ľúbiš tak ja už som bola zaľúbená do Patrika. A daj mi láskave pokoj. Čau!" Nahnevane som sa pobrala domov.