Milujem Ťa, Ty trdlo

36 ♡ - Špeciál

Prajem príjemné čítanie 😃

„Tak hovor." Vyzval ma Patrik, keď sme sedeli u neho v izbe.

„Chceš to naozaj počuť?" Opýtala som sa ho s varovným pohľadom.

„Áno."

„Ale si pripravený na všetko?"

„Áno. Bia hovor."

„Keď som išla ku vám stretla som Ninu. Tá mi vynadala do š#etiek, k#riev a ešte neviem čoho. Chvíľku mi tam ešte nadávala. No aj ja som jej povedala čo si myslím. Potom prišiel jej brat Alex a jednali čo so mnou spravia. Nina mu povedala, že ma môže kľudne pretiahnúť keď som už dala polke Popradu. Keď sa mu mne približoval, začala som kričať. Alex mi dal cez ústa ruku a tak som ho uhryzla. On mi začal nadávať a aj ja jemu. Povedala som mu, že je k#kot. On mi zas povedal, že som š#etka, alebo niečo také. Tak som mu povedala, že má zlé informácie. On to už zrejme nevydržal a jednu mi vrazil. Ja som ho kopla medzi nohy. Ešte na mňa zakričal, že si to vybavíme."

Patrik sa na mňa prekvapene pozeral. Pohľad som mu opätovala.

„Debil jeden. Ja ho asi zabijem. Si to vybavím s ním, tak že sa už nepostaví.”

„Paťo, kľud prosím.”

„Preboha Bia, ako mám byť kľudný? Veď ťa skoro zabil.” Kričal, ako keby som ja za to mohla.

„To je v poriadku. Nič sa mi nestalo. Veď čo je jedna modrina? Ako sa tam objavila, tak zmizne.”

„Ktovie, čo by s tebou spravil, keby si sa nezachovala, tak ako si sa zachovala. Veď ťa mohol v kľude znásilniť.”

„Prosím ťa. Nemysli na to. Nič vážne sa nestalo. Som tu s tebou.”

„Lenže Bia!”

„Dosť! Nemienim sa s tebou hádať kôli Alexovi a Nine.” Skríkla som celkom naštvane.

„To nie je na moje nervy. Za minútku som tu." Povedal, a zmizol vo dverách.
 

„Už som tu.” Ozvalo sa po chvíľke.

Svoj pohľad som presunula do dverí. Musela som sa nad ním pousmiať.

Cez plece mal prehodenú tašku z notebookom a v rukách držal tácku.

„Čo to máš?” Spýtala som sa ho.

„To, čo lieči zlomené srdcia.” Odpoveda mi zamyslene.

Nechápavo som sa na neho pozrela.

„Aké zlomené srdcia?”

„Bia?”

„Neodpovedaj mi na moju otázku otázkou.”

„No musím ti niečo povedať. Myslím, že to bude tak najlepšie.”

„No hovor.”

„Ale sľúb mi, že sa nebudeš hnevať. Ani nič také.”

„Budem sa snažiť.”

„A budeš ma ešte ľúbiť keď ti to poviem?”

„Čo??” Prekvapene som na neho pozrela.

„Či-ma-budeš-ľúbiť?” Zopakoval otázku ešte raz.

„Ja ťa ľúbim ako kamaráta.”

„A ja teba ako kamarátku.”

„Už mi to povieš?” Nervôzne som sa ho opýtala.

„Myslím, že by bolo lepšie, keby si za mnou do Popradu nechodila.”

„Prosím? Dobre som počula?”