Prajem príjemné čítanie 😃
V minulej časti:
Miška radostne ďalej rozprávala. Ale neviem, či ju niekto počúval. Ja som totižto zaspala v rytme jej slov. Koniec som si mohla domyslieť.
🔵🔵🔵
„Bia, ty ma nepočúvaš," vytrhol ma krik zo spánku. Aha. Miška mi rozprávala o Patrikovi. Aká bola poslendá veta?
„Počúvam. Keď nám zostával posledný týždeň táboru.." zacitovala som namrzene.„Zavolal ma ku jazeru. Bol akurá západ slnka. Obloha hrala rôznymi farbami. Ideálne miesto na rande. Len tak sme sedeli a močili si nohy. Zrazu sa ku mne nahol a pobozkal ma. Bol to neopísateľný pocit niečo úžasné. Nakoniec sa ma spýtal, či s ním nechcem chodiť. Povedala som mu áno. Chodili sme spolu asi tri dni. V jeden deň sme boli dohodnutý, že sa stretneme v jeho izbe. Keď som tam prišla bozkával sa s Laurou." dopovedala Miška.
„Ale nechápem prečo si mi to nepovedala..."
„Lebo som chcela na neho zabudnúť. Odvtedy som neprehovrila s Laurou. Aj sa mi to darilo. Po tábote som bola v pohode. A teraz, som na neho úplne zabudla. Keď si mi povedala, že ideš do Popradu, dúfala som že ho nestretneš. Moje priania sa nenaplnili. Stretla si ho. A keď si mi ho opídsala, vedela som, koľká bije. Už keď sme išli na zimák som mala divný pocit. A keď som ho tam uvidela. Neverila som. Preto som sa od neho držala čo najdalej. A tá kniha. Bola hlúposť. Páči sa mi, že sme zakopali vojnovú sekeru. Asi sa nebudeme vidieť, ale keď s ním budeš chodiť, čo by som pre teba naspravila."
„Prosím??" spýtala som sa, narážajúc na poslednú vetu.
„Kokos Bia, Patrik má oči iba pre teba. Ak si si to nevšimla..."
„Nie nevšimla," skočila som jej do reči, „ja ho beriem iba ako kamaráta. Nič viac, nič menej."
„Ako myslíš.."
„Asi si sa zapáčila Tomášovi," vrátila som jej to.
„Nene."
„Dobrú." radšej som ukončila tento rozhovor. Ešte by sme sa pohádali. Nech si myslí každá svoje.
🔵🔵🔵
Poslednýkrát som sa obzrela za autom, ktoré odchádzalo preč. Áno rodičia, Rišo a Miška išli dnes domov. Netuším, či idem robiť. Von leje ako z krhly. Ďalší nudný deň. Idem relaxovať. Oprava. Učiť sa. Miška mi doniesla prefotené poznámky a úlohy.
8x - 6 - 3 + x = 15x + 18
Neznášam matiku! A obzvlášť toho, kto vymyslel tie sprosté rovnice. Ja sa to asi nikdy nenaučím počítať. Vraj: Túto rovnicu by mal zvládnúť aj siedmak. Keď ju neviem vypočítať ja, tak siedmak ju asi nevypočítat tak ľahko. Netuším, či je to dobre, pretože mi to vyšlo 4,5. Ak to bude na prijímačkách alebo monitore, som v koncoch. Veď som to rátala polhodinu. Dobre. Sloviku zvládam. Vety a súvetia. Nič ťažké. A tie somariny z ďalších predmetov si prečítam. Ešte by ma zaujímalo načo mám vedieť, ktoré kysleiny sú nasýtené a ktoré nie. Mňa raz porazí z tej školy.
Complete the sentence with the phrasal verbs in the box.
Hurá. Niečo, čo viem. Angličtina. Ja si gratulujem, že po matike, slovike a chémii som sa dostala ku niečomu ľahkému.
Nadnes by stačilo učenia. 13:05. Už by to chcelo aj obed.
„Bia! Poď obedovať," babka vie, kedy som hladná.
„Stačíí!" kričala som, keď mi babka naberala dupľu.
„Bia volala mi krstná, či sa nechceš ísť zajtra kúpať s Oliverom. Nejdu do školy, či kýho frasa."
„Jasné," vykríkla som nadšene „nevieš kedy príde dnes Oliver domov?"
„Okolo druhej."
„Tak by som mohla ísť ku nim?"
„Dobre choď"
„Ďakujem za obed. Idem hore," poďakovala som.
Vyšla som po schodoch do mojej dočastnej izby. Notebook som si položila na stôl. Kým sa zapol poodkladala som si veci. Zošity a učebnice som odložila do tašky. Sadla som si na posteľ. Odblokovala som notebook. Prihlásila som sa na facebook. Správa od Jana. Nie. Ani si ju neprečítam.You gotta help me
I' losing my mind
Keep getting the feeling
you wanna leave this
all behind.
You and me got a whole
lot of history
We could be the greatest
team that the world
has ever seen..Pohmkávala som si do rytmu pesničky History, keď ma vyrušil zvuk prichádzajúcej správy. Zasa Jano. Ignor. Nebudem mu odpisovať. Už mi lezie na nervy. Po polhodinke som vypla notebook. Siahla som po mojej celkom obľúbenej knihe Prvá. Síce som to čítala už asi piaty raz, dúfala som, že sa America vydá za princa Maxona. A žili šťastne až do smrti. A možno aj nešťastne. Odložila som prečítanú knihu naspäť na poličku.
„Babka?" zakričala som na babku z izby.
„Áno? ozvalo sa po chvílke.
„Idem ku krstným," povedala som. Zobrala som si mikinu. V chodbe som sa obula a už ma nebolo. Do kelu. Dážnik. Nevadí. Ten kúsok prebehnem. Keď som stála pted vchodovými dverami, bola som mokrá ako myš.
„Ahoj môžem ísť za Oliverom?" opýtala som sa uja Martina, keď mi otvoril.
„Jasné. Je hore v izbe." povedal mi. Vybehla som hore po schodoch. Keď som stála pred dverami, pomaly som stisla kľučku. Oliver sedel za stolom. Zrejme sa učil. Potichu ako myška som prišla ku nemu. Keď som bola dostatoče blízku, poťukala som ho po pleci.
„Maťa daj pokoj. Povedal som ti, že sa s tebou nebavím," povedal natlostene.
„No tak čau," chystala som sa na odchod. V tom ma niečo chytilo za ruku.
„Bia prepáč. Myslel som, že to je Maťa."
„Dobre zostávam. Čo ti včely uleteli?"
„Nie. Len...to je jedno."
„Neni."
„Inak kto bola tá baba s ktorou som ťa videl včer?" ako rýchlo vie chlapec odbočiť od témy.
„Moja naj kamarátka Miška alias Partikova bývalka," povedala som mu. Oliver na mňa vypleštil oči. Čo som mu povedala, že predávam ošúpané melóny.
„Patrikova bývalá?" opýtal sa nechápavo.
„Áno."
„Že o nej nič neviem..."
„Že o nej nič nevieš? To ich mal koľko?"
„Asi tri." odpovedal Oliver pohodovo.
„Tri? To je nejaký alfasamec či čo?"
„Každý vzťah sa mu skončil po hodnie."
Keď to môj milovaný bratranec povedal, dusila som sa smiechom. Každý vzťah končil po hodine? Veď o neho sa musia baby byť.
„Tak to má úspešný život," skonštatovala som.
„No hej. Miša s ním vydržala najdlhšie. Teraz má oči iba pre jednu diovku."
„To radšej nechcem ani vedieť."
„Bianka ani nechci."
„Prečo sa hneváš na Maťu?"
„V nedelu išla na súťaž a mne nepovedala nič. Proste boli sme dohodnutý, že ideme všetci no ja Paťo a Tomo. A keď si prišla ty, tak sme chceli vziať aj teba. Lenže milá Maťa sa na mňa vykašľala a zvala Mišku. To mi mohla aspoň povedať, že ide ona. Ale ona nič."
„To mi je ľúto..Tebe sa Maťa páči?"
„Pozri Bia, ona je do mňa buchnutá. Viem to už asi dva roky. Lenže ja nie." prekvapene som sa na neho pozrela. Maťa bola celkom k svetu.
„Chápem."
„Ja ju beriem ako kamarátku. Možno sa raz moje city zmenia."
„Ja som bola asi tri roky zaľúbená do spolužiaka. Potom som sa „odľúbla" a teraz mi Miška povedala, že ma chce."
„A ty ho už nechceš, že?" spýtal sa Oliver zvedavo.
„NIEE!!"
„Že chceš Patrika alebo Tomáša?"
„To bol dobrý vtpi. Ani jedného.."
„A čo keď ťa jeden z nich chce?"
prosím? Patrik alebo Tomáš? H-O-V-A-D-I-N-A. Mňa nechce ani jeden ani druhý.
„Nenamotávaj ma! Nechcú ma!"
„No dobre. Zajtra sa ideme kúpať."
„Tešíím sa."
„O desiatej prídem po teba."
„Dobre. Idem domov. Ahoj."
„Pa tak zajtra."
„Ahojte." zakričala som krstným. Ešte sáta prší. Rýchlo som prebehla ku babke. Zamkla som bráničku. Uf. Už som v teple. Rýchlo do sprchy. Po sprche som sa zvalila do postele. Zababušila som sa do perím. Za chvíľočku ma premohol tuhý spánok.⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇
Ahojte baby. Konečne som to dopísala. Dnes sa tu nejdem nejaku rozkecávať, because mám 12% 📲 baterky. Ja dúfam, že sa Vám to páčilo. Chcem aby ste mi do komentov napísali či chcete ešte veľa častí, alebo to mám už ukončiť. Rozhodne ja to nechcem ešte ukončiť. Túto časť som sa rozhodla venovať @EwelinaPasek pretože dala 60. vote. Ďakujem za skoro 800 reads. Mám Vás rada!!
PS: Ospravedlňujem sa za chyby a preklepy.Suzan ♡
Coment, vote, share ♡
ESTÁS LEYENDO
Milujem Ťa, Ty trdlo
Novela JuvenilBia je úplne normálne 15 ročné dievča. Čaká ju už iba polrok na základnej. Chce si ho užiť naplno, so svojimi spolužiakmi, no ešte nevie, že bude musieť na nejaký čas odcestovať ku babke. Konečne sa stretne s babkou, krstnými, bratrancom Oliverom a...