16 ♡

465 29 2
                                    

Príjemné čítanie 😃

(V minulej časti)

Vyzula a vyzliekla som sa. Vošla som do kuchyne a uvidela som tam....

🔵🔵🔵
 
Sedieť celú moju rodinu. A ešte aj Mišku. Vôbec som nechápala, čo tu robia. Nieže by som nebola rada. Len ma to mierne vyviedlo z miery. Ten, kto to vymyslel, mal fakt super nápad. A vziať Mišku do Popradu? Kto to navrhol, toho milujem. Aspoň ju zoznámim s Oliverom, Patrikom, Tomášom...

„Ahojte." pozdravila som všetkých prítomných.

„Bia, ahooj!!" pozdravila ma Miška.
Všetci ma vyobíjmali a taak...
Veď viete, keď vás po týždni vidia rodičia. Nevedia sa vás nabažiť.

🔵🔵🔵

Konečne sa rodičia so mnou vyrozprávali, a ja a Miška sme mohli odísť.
„No Bia, teraz by si mi mohla porozpravať o tom tvojom hrdinovi."

„O ktorom?"

„Počkať! Bianka Hanušová!! S kým si si tu už začala keď nevieš, ktorého hrdinu myslím..."  to sme už obidve vybuchli od obrovského smiechu. Ja som veľmi dobre vedela, že myslí Patrika.

„No...," začala som, „Ako som sa spoznala s Patrikom vieš. Aj že sme boli na zimáku vieš. Na další večer som sa bola prejsť. Bola už tma. Ja som zakopla a spadla som hlavou na kameň. Našiel ma Patrik a odniesol ma aj do nemocnice. Síce neviem ako, ale to je jedno. Keď som sa prebrala sestrička, povedala že ma doniesol nejaký zlatý chalan. Na druhý deň mi povedala, že mám nejakú návštevu. Bol to on. Všetko mi porozprával. Ospravedlnil sa mi za všetko. Stali sa z nás kamaráti. Keď som bola u Olivera prišiel aj on. Hrali sme človeče. Keď som odchádzala od krstnej začula som za sebou kroky. Bol to Patrik. Šiel ma odprevadiť a potom sme sa objímali..." dokončila som svoj monológ. Miška sa stále na mňa pozerala, ako keby som jej povedala, že som prišla do stredu zeme..

„Hm.." ozvala sa konečne. „Ako vyzerá?"

„Tak to som ti už vravela.."

„Prosíím."

„Keď tak pekne prosíš. Má krásne zelené oči, hnedé vlasy, je vysoký a má krásne biele zuby."

„Hmm..Už si ho zbalila?"

„Jasné." odpovedala som ironicky.

„A čo ten jeho brat?" vyzvedala Miška dalej.

„No to je kus. Má kryštálovo modré oči..Hnedé vlasy...vysoký.."
Nad Tomášom sme sa rozplývali hodnú chvíľku..

„Inak Jano o tebe básni stále. Je do teba zejme zaľúbený až po uši." to čo povedala Miška ma dosť zarazilo. Jana už neľúbim. Mala som záujem nechcel ma. Tak teraz ja nechcem jeho. Úprimne? Mám ho rada ako spolužiaka a kamaráta. Nič viac. Aj Patrika a Tomáša beriem ako kamarátom..

„Miška lenže ja ho už nemilujem..Cítum ku nemu iba kamarátstvo."

„Lenže čo robiť so zaľúbeným Jankom?"

„Nechať ho tak.." to bolo jediné čo ma napadlo.

„No asi hej." skonštatovala nakoniec Miška.

„Dokedy ste tu?"

„V pondelok doobeda."

„Jess," zvýskla som od radosti.
Rýchlo som išla napísať Maťi:

Ja: Ahoj Maťuš. Tu Bia. Prišla moja kamarátka. Mohla by ísť s nami aj ona?

O pár minút mi blikla správa.

Milujem Ťa, Ty trdloDonde viven las historias. Descúbrelo ahora