Milujem Ťa, Ty trdlo

5 ♡

Prajem príjemné čítanie 😃

Pondelok:

„Bia! Pohni. Prídeme neskoro." Kričala na mňa z chodby mamina. Síce tam mám byť až o pol hodinu. Idem na alergiológiu. Vraj mám podozrenie na astmu.

„Už bežím." Vyšla som z domu a zamkla. Nastúpila som do auta a mohli sme ísť.

Mamina zastala pred nejakým činžiakom. Toto má byť alergiologická ambulancia? Veď je to normálny činžiak. Vošli sme dnu. Sedelo tam zopár ľudí. Čakáreň bola maličká. Nabielo vymaľovaná. Boli tam dve lavičky. Je to tu také útulné. O chvíľočku vyšla vonku sestrička. Podala som jej papier od obvodnej a išla som si sadnúť. Zvnútra vyšiel chlapec, ktorý mal na rukách napísané čísla od jeden po desať.

„Hanušová!" Zakričala sestrička. Vošla som dnu. Najskôr mala čakáreň sestrička. Tá bola tiež malá.

„Dobrý deň." Pozdravila som.

„Môžeš ísť za pani doktorkou." Povedala mi sestrička a otvorila dvere ku doktorke.

„Ahoj." Pozdravila doktorka. Bola to postaršia pani. Vyzerala milo.

„Dobrý deň."

„Tak čo nám tu píšu? Spraviť testy na zistenie...." Čítala doktorka. Viem, čo mi idú robiť. Idú zisťovať či nemám astmu alebo inú alergiu.

„Tu si sadni a vyhrň si rukávy. Keď budeš mať povedz." Povedala doktorka. Ukázala na stoličku. Spravila som ako kázala. Na pravej ruke som mala síce sadru. Takže neviem.

„Mám." Zakričala som. Prišla ku mne doktorka s 24 kvapkami a perom.

„No dobre. Vidím, že máš sadru. Budeme musieť spraviť testy vyššie. Vyzleč si mikinu prosím."

Spravila som ak kázala doktorka. Začala mi písať na ruku čísla od 1 po 12. Potom išla na druhú. Keď mala čísla napísane začala mi kvapkať ku číslám kvapky.

„Choď si sadnúť von. Neškrab si to. Za polhodinu ťa zavolám." Povedala doktorka keď skončila. Vyšla som von a sadla som si do čakárne. Už to teraz škrabalo. Neviem, čo bude za polhodinu. Bože...to ták strašne svrbí..

Mám asi nejakú alergiu, lebo číslo 5 a 10 na pravej ruke mi strašne sčervenelo. To isté aj na ľavej ale na čísle 1,3 a 12. Nejak to prežijem. Som veľmi zvedavá, no čo to budú alergie. Za chvíľku to bude polhodina. Takže ak správne myslím, vyjde ten chalan a idem ja. Ah. Už ide.

„Bianka, poď dnu." Zavolala na mňa sestrička.

Idem sa dozvedieť na čo mám alergiu. Držte palce.

„Tu si sadni." Povedala mi doktorka a ukázala na stoličku. Sadla si oproti mne a pozrela sa mi na ruky. Pokrútila hlavou. Och bože. To nevyzerá dobre.

„Je to dosť zlé," začala doktorka, „Máš alergiu na roztoče, chlpy mačky, kyslé cukríky, na peľ a máš astmu."

Och bože toľko alergii. Na tie kyslé cukríky a peľ som mala podozrenie. Vždy keď som jedla kyslé cukríky som sa vyhádzala po tvári. A keď bolo všade plno peľu som kýchala a slzili mi oči. Ale alergia na roztoče? Na chlpy mačky? A astma? Tá ma asi najviac desí. Ale no čo už. Nejako sa s tým už budem musieť vysporiadať. Nebudem chytať mačky, vyhýbať sa kyslím cukríkom a peľu. Aj keď je to nemožné. Pani doktorka začala písať na písacom stroji. (V roku 2016 na písacom stroji?)

„Povedz mi prosím ťa dátum narodenia."

„13. október 2000."

„Výška a váha?"